Cyril Melničák,
Strážca vranovskej pamäti

Portrét a analýza diela amatérskeho historika a skúseného genealóga Cyrila Melničáka 

Regionálna história nie je len súborom dátumov a strohých faktov; je to živé tkanivo osudov, ktoré formovali identitu komunít. Vo Vranove nad Topľou sa tejto mravčej práci systematicky venuje Mgr. Cyril Melničák, pedagóg, amatérsky historik, genealóg a regionálny autor, ktorý v poslednom desaťročí zásadným spôsobom zmenil vnímanie miestnych dejín. Jeho dielo, zahŕňajúce štrnásť knižných titulov, predstavuje unikátny projekt rekonštrukcie urbanistického a sociálneho charakteru horného Zemplína. 

Biografické pozadie a pedagogické korene 

Cyril Melničák sa narodil  vo Vranove nad Topľou. Jeho rodové korene sú preto hlboko zapustené v histórii tohto územia. Z matkinej strany je potomkom rodu Illéš, jedného z najstarších meštianskych rodov v meste, zatiaľ čo otcova línia smeruje k rusínskym koreňom na severovýchode Slovenska v obciach Driečna, Habura a Čertižné. Táto rodová diverzita mu poskytla vnímavosť pre multikulturálny charakter regiónu. 

Vzdelanie nadobudol na Pedagogickej fakulte v Prešove, kde v roku 1988 ukončil štúdium v kombinácii slovenský jazyk a literatúra – výtvarná výchova. Práve táto aprobácia predurčila vizuálnu a literárnu kvalitu jeho neskoršej tvorby. Počas štyroch desaťročí pôsobil v školstve, predovšetkým na Cirkevnej spojenej škole vo Vranove nad Topľou. Za svoju pedagogickú činnosť a prínos k rozvoju vzdelávania si v roku 2012 prevzal ocenenie z rúk primátora mesta. 

Metodológia: História písaná „dom po dome“ 

Melničákov prechod od pedagogiky k intenzívnemu historickému bádaniu bol iniciovaný rodinným genealogickým výskumom, ktorému sa s bratom venuje takmer tridsať rokov. Jeho výskumná metóda je v slovenskom kontexte mimoriadne dôsledná – sám ju definuje ako postup „dom po dome, ulicu za ulicou, rodinu po rodine“. 

Autor sa neobmedzuje len na suché archívne dokumenty, ako sú krajinské súpisy obyvateľstva či cirkevné matriky. Jeho prínos spočíva v integrácii orálnej histórie. Prostredníctvom pravidelných besied v Hornozemplínskej knižnici získaval od starých Vranovčanov autentické svedectvá a doplňujúce informácie, ktoré by inak zanikli spolu s odchádzajúcimi generáciami. Tento kontakt s verejnosťou mu umožnil doplniť fakty o emočný rozmer každodenného života v starom Vranove. 

Rekonštrukcia mesta: Cyklus História vranovských ulíc 

Hlavným pilierom jeho tvorby je knižný cyklus História vranovských ulíc, ktorý sa stal neoficiálnou značkou. Prvý diel (2015) sa zameral na Hlavnú a Štefánikovu ulicu, srdce historického Vranova. Melničák v ňom zdokumentoval urbanistický vývoj a premeny architektúry od 19. storočia. Druhý diel (2016) spracoval Rázusovu ulicu a štvrť Hrunok. Nasledujúce diely sa venovali Dobrianskeho a Hviezdoslavovej ulici. Tieto publikácie zároveň mapujú najstaršie vranovské rody Dravecký,  Illéš a sú cenené pre bohatý obrazový materiál a schopnosť prepojiť genealógiu konkrétnych ľudí s topografiou mesta.

Domaša: Príbeh výstavby vodného diela a stratených domovov 

V roku 2020 publikoval monografiu Domaša, ktorá prekračuje hranice mesta a venuje sa téme, ktorá je v regióne stále vnímaná s nostalgiou a bolesťou. Kniha mapuje výstavbu vodného diela Veľká Domaša, pričom autor kladie dôraz na osudy siedmich obcí, ktoré skončili pod hladinou. Dokumentuje príbehy vyše 700 domácností, ktoré sa museli vysťahovať, pričom osobitnú pozornosť venuje obci Dobrá nad Ondavou. Autor tu opäť využil svoju umeleckú orientáciu a knihu doplnil o maľby regionálneho umelca Slavomíra Čupila, čím vytvoril pôsobivý vizuálny archív zaniknutého sveta. Kniha zároveň propaguje turistický ruch v našom regióne podobne ako knižka Majerovská kúria. 

Minority a sakrálne dedičstvo 

Dôležitou súčasťou Melničákovej práce je mapovanie marginalizovaných dejín. Systematicky sa venuje dokumentácii židovskej komunity, ktorá pred druhou svetovou vojnou tvorila podstatnú časť obyvateľstva okresu. V roku 2012 sa spolupodieľal na príprave expozície k 70. výročiu deportácií, ktorá pripomenula osud viac ako 1 600 občanov židovskej národnosti, ktorí sa z koncentračných táborov nevrátili. 

V sakrálnej oblasti prispel k poznaniu dejín vranovskej baziliky, kde analyzoval fenomén milostivého obrazu a historické svedectvá o jeho slzení z roku 1708. Publikoval tiež ojedinelú prácu o pôvodnom slovenskom kostole (2022) a spolupracoval na dejinách farnosti Vechec a kostola v Čemernom. V roku 2024 rozšíril svoj záber o etnické dejiny publikáciou o prítomnosti Nemcov v katastri obce Merník a Michalok, kde mapoval ich vplyv na demografický vývin lokality. Kniha vyjde aj v nemeckom jazyku. 

Aktuálne smerovanie a spoločenský prínos 

Aj po odchode do dôchodku v roku 2023 zostáva Cyril Melničák mimoriadne činným. Jeho plány pre rok 2025 zahŕňali ambiciózne tituly ako Mlyny vo Vranove a blízkom okolí a spracovanie osudov mesta v dvoch svetových vojnách. Jeho prácu čiastočne podporila nezisková organizácia Eductech, ktorá v jeho knihách vidí nástroj na posilnenie vedomia, že každý občan môže svojím záujmom o okolie pomôcť rozvoju Vranova a blízkeho okolia, v ktorom žije. V roku 2026 vyšla vo vydavateľstve MS takmer 500 stránková publikácia: Osobnosti Vranova a blízkeho okolia, príbehy a tragiké osudy Vranovčanov.

Záver 

Dielo Mgr. Cyrila Melničáka je v kontexte slovenskej regionálnej historiografie a genealógie výnimočné svojou dôslednosťou a schopnosťou osloviť široké publikum. Nie je len autorom kníh, ale aj dokumentaristom, ktorý zachránil stovky príbehov a tvárí pred zabudnutím. Pre budúce generácie Vranovčanov vytvoril pevný základ kolektívnej pamäte, na ktorom môžu stavať svoje vedomie o koreňoch a identite. Dôsledný poznámkový aparát a zoznam použitých zdrojov v jeho knihách môže dopomôcť študentom histórie pri písaní ročníkových a záverečných prác. Jeho prínos nie je len v zaplnení bielych miest v dejinách rodného mesta, ale predovšetkým v inšpirácii k úcte voči minulosti vlastného domova.