Alexander Sirmaj, zemepán

V časoch urbárskej regulácie za Márie Terézie (roku 1772) všetci poddanskí obyvatelia Čičavy patrili Alexandrovi Sirmajovi staršiemu najväčšiemu zemepánovi na celom okolí, ktorý ako jediný mal viac ako 200 poddaných (bolo ich 201). Väčšina okolitých zemanov však nemala viac ako dvoch či troch poddaných, na 31 zemanov dokonca pracovalo len po jednom poddanom. A. Sirmajovi podobne ako Čičava patrilo celé Čertižné, Laškovce, Ložín, Ruské, Zvala, Oľšinkov a Vyšná Jablonka. On sám sídlil v Ložíne a v Čičave, v ktorej vtedy žilo 23 sedliakov a 8 želiarov, mal správcu, ktorý dozeral na majerské hospodárenie. Do 15. storočia bola Čičava súčasťou rozgoňovského panstva. Po Sirmajovcoch (po roku 1867) vlastnil časť Čičavy barón Fridrich Callemberg (je vlastníkom asi polovice chotára podľa mapy z rokov 1865-1867). Po Callembergovi patrila časť dediny Abovi Bencúrovi. Správcom (ešpanom) Bencúrovho majetku bol Leščík.

Szirmay András naplója. 74-82

V 10 pokračovaniach zachytáva príjmy a výdavky michalovského zemepána rozľahlých hospodárstiev v mnohých obciach Zemplínskej a Abovskej župy za roky 1711-1712. Týkajú sa rastlinnej a živočíšnej výroby, budov domácich remesiel, šatstva, jedál, povozov, služobníctva, obchodov.

Telefon Őrmező és Tavarna közöt

Správa o tom, že započali práce na zriadení telefónu medzi Strážskym a Továrnym. Bude to najdlhšia telefónna sieť na Zemplíne a zásluha patrí grófke, vdove Széchényi.

Pokračovanie zápisov v hospodárskom denníku z r.1704-1709 o výdavkoch a príjmoch všetkého druhu. Rok 1709 bol mimoriadne ťažký: mráz zničil oziminy a ovocné stromy, Rákoczi bol zatlačený cisárskymi do Zemplínskej župy, pričom boli zničené Michalovce, Topoľany, Petrovce a iné obce. Nemohol siať a obrábať vinice. Zúril mor, zahynul mu syn i sluhovia.

Na čičavskom cintoríne je pochovaný František Sirmaj (umrel 9. novembra 1819), jeho manželka barónka Konštancia Špleniová (umrela 25.januára 1829) a ich syn Kamil Sirmaj (umrel 28.mája 1830). Pomník dala postaviť Mária Sirmajová, Františkova dcéra, ktorá možno len náhodou nebola v čičavskom kaštieli v auguste 1831 počas cholerovej rebélie. Roku 1840 ako "patrón" čičavskej gréckokatolíckej farnosti sa uvádza Ján Sirmaj. Sirmajovci bývali aj v ďalších lokalitách na okolí: v Sečovskej Polianke Zuzana Barkociová, rodená Sirmajová, Peter Sirmaj v Kladzanoch, Andrej Sirmaj v Klčovom Dlhom, iní príslušníci rozvetvenej sirmajovskej rodiny v Pozdišovciach, v Svinici a inde.