7. Národná prírodná rezervácia Oblík

Táto NPR bola vyhlásená už v r. 1964 na ploche 90 ha. Do chráneného územia je zahrnutá celá vrcholová časť kopca, od vrstevnice 600 - 700 metrov. Prírodná rezervácia bola zriadená aj ako vedeckovýskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva.

Oblík je veľmi výraznou dominantou okolia obce Hermanovce nad Topľou. Je to z hlavného hrebeňa Slanských vrchov dopredu vysunutý homoľovitý kopec pravidelného tvaru. Meria 925 metrov a je jedným z najlepších príkladov izolovaných sopečných útvarov na východnom Slovensku. Jeho stavebnou horninou je pyroxenický andezit.

Oblík je zaujímavý z viacerých hľadísk. Je príkladom zachovaného zriedkavého geologického zjavu a geomorfologického útvaru - sopečného vrcholu. Na jeho svahoch sú vzácne biocenózy, mimoriadne rozmanité pre exponovanú polohu a výskyt všetkých expozícií na pomerne malej plošnej rozlohe. Oblík ponúka pestrú mozaiku lesných spoločenstiev, vyskytuje a strieda sa tu až osem skupín lesných typov. Prevažuje buk, porasty sú miestami pralesovitého charakteru, nerovnoveké, striedajú sa tenké a stredné kmeňoviny s ojedinelými, vyše storočnými bukmi. Dokonca vek niektorých sa odhaduje na 170 - 250 rokov.

Oblík má aj zaujímavú históriu. Archeologické nálezy svedčia, že svahy Oblíka boli osídlené už dávno. Po pravekom človeku sa tu našlo niekoľko ojedinelých archeologických nálezov. Pochádzajú z mladšej až neskorej doby bronzovej Je spomínaný aj v historických listinách z roku 1282 a 1285 v súvislosti s vymedzovaním chotára. Počas druhej svetovej vojny v tejto oblasti operovali početné partizánske jednotky, konkrétne oddiel Čapajev od februára 1944.

Samotný vrch, ale aj jeho okolie pôsobia značne magicky, aj s mnohými menšími a väčšími kameňmi. Podľa legiend v okolí sa mohlo nájsť aj zlato. O svojom výstupe už pred 170 rokmi písal do Štúrovho Orla tatranského Adam Hlovík. Kamennými útvarmi na Oblíku sa vo svojej knihe Kultové kamene tajomné a magické (Bratislava 2008) podrobne zaoberá Rudolf Irša.

Prístup: Výchdiskami na Oblík sú obce severozápadnej časti Vranovského okresu - Hermanovce nad Topľou a Petrovce. Hermanovce sú prístupné cez Bystré nad Topľou (leží na hlavnej trase Vranov - Prešov). Z Hermanoviec (280 m) vedie modrá značka po pevnej ceste, postupne vchádza do lesa a stúpa až na príťažlivý masív Hermanovských skál (580 m, 3/4 h). Po prehliadke skalných útvarov s peknými výhľadmi pokračuje chodník lesom až na Lúku pod Oblíkom (680 m, 1 a 1/4 h), ktorá je významnou turistickou križovatkou. Odtiaľ vedie neznačkovaných chodníček na vrchol Oblíka (925 m, 1 a 3/4 h). Pozor: na úpätí vrchu sa nachádzajú kamenné moria a hrozia možnosťou zranení najmä pri zostupe. Ak naň vyjdete a očakávate nádherný výhľad na okolie, budete sklamaní; vrch je zalesnený.

Výstup z Petroviec (310 m, dostupné z Hanušoviec nad Topľou), vedie po žltej značke. Vedie najskôr poľnými cestami, neskôr lesom okolo pamätníkov partizánskeho hnutia. Chodník postupne stúpa, až prichádza na spomínanú Lúku pod Oblíkom.

Z Lúky pod Oblíkom vedie novo vyznačený náučný chodník, ktorý obchádza masív vrchu. Čas prechodu: 1 - 1,5 hod. Počet zastávok: 4. Náučný chodník nie je súčasťou turistického chodníka, avšak leží v blízkosti žltej i modrej značky. Táto vychádzka je vhodná aj pre menej zdatných turistov. Samotný výstup sa však neodporúča pre menšie deti.

Odporúčame Vám pozrieť si zaujímavé fi lmové rozprávanie Pavla Dvořáka z cyklu Stopy dávnej minulosti: Tajomné kamene na Oblíku v Slánskych vrchoch.

STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Výlet na Oblík (1. časť) http://www.youtube.com/watch?v=uYfYk5FTYQg 

STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Výlet na Oblík (2. časť) http://www.youtube.com/watch?v=5RGjdYx3D5s