Juraj Šaffa, folklorista a tanečník

(* 23. marec 1907, Dlhé Klčovo – † 2. február 1990) bol slovenský folklorista a ľudový tanečník. 

V roku 1913 začal navštevovať maďarskú školu, ktorú ukončil v roku 1917.

Bol známy pracovitosťou, rozhľadom a dobrou náladou. Na javisku po prvý raz vystúpil na slávnosti v Podčičve v roku 1965. Do podvedomia milovníkov folklóru sa dostal toho istého roku, keď spolu s Gizelou Frenovou zvíťazili v párovom tanci vo Východnej. Mali veľký úspech a vyhrali prvú cenu bez akejkoľvek prípravy. So svojim tancom prešiel od Sobraniec až po Karlove Vary. Vystupoval nielen naprieč republikou, ale bol aj dvakrát v Rusku, trikrát v Maďarsku, v Juhoslávii a v Poľsku. Vo svojich začiatkoch účinkoval so súborom Bukovčan, neskoršie Zamutovčanom, Vranovčanom, Zemplínom, Železiarom, Šarišanom a ďalšími. Bol známy ako stále usmiaty, plný vitality a optimizmu. Typickými pre neho boli klobúk na hlave s dlhým kohútim perom a "čerkajúce" zlaté ostrohy na čižmách. Zdvihnuté ruky a drobné cifrované krôčiky boli signálom pre primáša hudby roztancovať jeho nohy. Jeho tanec ako sám nazýval "zemplínski, cifrovani, čerkani, čapašovi čardaš" mal u divákov veľký úspech a býval vysoko ocenený aj porotou. Obdivuhodným bol jeho tanec aj vo vysokom veku. 

Tanec, ktorý diváci obdivovali takmer 30 rokov, ho naučil tancovať Pavol Čintala z Božčíc. Najlepšie sa mu tancovalo na melódiu piesne "Počerkaj, pocifruj..." a na pomaly už zabudnutú pieseň "Na bilej pojsceľi, robiľi co chceľi..." Juraj Šaffa najradšej spomínal na svoje vystúpenie v Budapešti v roku 1975, kde vystupoval so súborom Zamutovčan. Mal tam veľký úspech. Bol na neho pyšný aj minister Hagara, ktorý mu zagratuloval a so žartom poznamenal: "Beťar je ten Slovák, čo učí Maďarov tancovať". V roku 1986 Jurovi Šaffovi udelili Zlatú medailu za rozvoj záujmovo-umeleckej činnosti. Osobnosť Juraja Šaffu, no hlavne "original zemplinski, čerkani, cifrovani, čapašovi čardaš," sa výrazne zapísala do folklórnej histórie. Je uložený v kultúrnom dedičstve NOC v Bratislave ako tanec, ktorý ocenili a oceňujú veľké osobnosti a znalci slovenského folklórneho umenia, a ktorý je zdrojom inšpirácie mladej generácie v oblasti folklóru na celom Slovensku.

Juraj Šaffa vedel hrať aj na heligónke. Okrem toho bol aj veršovníkom. Svoje vystúpenia, ale aj spomienky rozprával vo veršoch. Ukážka veršovania Juraja Šaffu: "Išče mi l'em petnac roki mal, ta mi sebe uš na čižmi ostrohi pribic dal. A mojo čižmi i ostrohi odvtedi trimaju a do ňeška mi l'eko čerkaju." Ukážka je z knihy Š. Kocáka a P. Kocáka: Juraj Šaffa, nositeľ ľudových tradícií.