Adam Hlovík, kňaz a zberateľ ľudových piesní

(* 6. marec 1793, Párnica - † 29. marec 1851, Giraltovce) bol evanjelický kňaz, zberateľ ľudových piesni.

Rodina

• otec Ján Smolený-Hlovík

• matka Dorota rod. Melicherčíková

Životopis

Študoval v Banskej Bystrici, Debrecíne, teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. Štúdiá dokončil v Bratislave. Po vysvätení pôsobil v cirkevnom zbore Ér-Olaszi (Bihárska stolica, dnešný Olosig v Rumunsku). Od roku 1826 pôsobil ako evanjelický kňaz v Kladzanoch a od decembra 1831 pôsobil až do svojej smrti v Giraltovciach, od roku 1836 vo funkcii seniora. Mal tri dcéry a troch synov. Na podnet Jána Kollára zbieral zemplínske a šarišské ľudové piesne, jeho zbierka bola základom výberu do Národných spievaniek (1834-1835). 

Autor prózy, náboženskej poézie, prekladov Homérových básni. Postavil sa proti štúrovskej spisovnej slovenčine za bibličtinu, dokonca za spisovnú šarištinu.

V neľahkých časoch 

Počas pôsobenia v Kladzanoch sa dostal do priameho kontaktu s východoslovenským roľníckym povstaním v roku 1831, čo ho takmer stálo život. Udalosti zachytil jeho osobný priateľ Jonáš Záborský v diele Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Piesne

Adam Hlovík bol znalcom gréčtiny, čo doložil prekladom Homéra. Tvoril náboženskú poéziu, podieľal sa na zostavovaní Zpěvníka evangelického, do ktorého prispel piatimi duchovnými piesňami. V súčasnom Spevníku sú uverejnené tri jeho piesne: č. 225 – Sláva Ti buď, Bože náš, č. 347 – Chváľte Hospodina, Darcu štedrej milosti, č. 379 – Od východu jasné svetlo. Zbieral zemplínske a šarišské ľudové piesne, ktoré vyšli v Kollárových Národných spievankách. K nim pripojil aj slovník nárečových slov s ich významom. 

Publikačná činnosť 

Zaujímavosťou je, že nebol naklonený štúrovskej slovenčine, ale uprednostňoval bibličtinu a šarišské nárečie. Pre potreby seniorátu vypracoval Porádek školských dúležitostí. Známa je aj jeho básnická a prozaická tvorba. Svojou básnickou tvorbou prispieval do časopisu Hronka, ktorý vydával Karol Kuzmány v Banskej Bystrici. V prvom čísle Slovenských národných novín v prílohe Orol tatranský uverejnil cestopisný príbeh Cesta na Oblík. Adam Hlovík spolu so svojím bratom Jánom patrili medzi spolupracovníkov spolku Tatrín, priatelil sa s Jánom Kollárom, ale aj s ďalšími osobnosťami vtedajšieho slovenského národného hnutia. 

Bratia Hlovíkovci 

Adam mal veľmi dobrý vzťah so svojím mladším bratom Jánom (*1804-†1862), ktorý nastúpil do služby v cirkevnom zbore Kladzany po odchode Adama do Giraltoviec. V Giraltovciach Adam Hlovík pôsobil od decembra 1831 až do konca marca 1851, kde aj zomrel. Bratia Adam a Ján Hlovíkovci pôsobili spoločne na poli duchovnom a národnom pri rozvoji najmä východoslovenského ľudu, navzájom si pomáhali a povzbudzovali sa v práci na Božej vinici, ako sa na dobrých bratov patrí.