35. Katolícky kultúrny dom

Od roku 1938 bol pod súpisným číslom 1 nový Katolícky kultúrny dom vystavaný za sumu 250 tisíc Ks. Nové veci nevznikajú samy od seba. Za veľkým dielom vždy niekto stojí. Aj vo Vranove bol človek, ktorý sa nezištne angažoval vo veciach verejných. Na kolektívnych dobových fotografiách ho obyčajne nájdeme v strede s veľkými vykrútenými fúzami, s nikým iným si ho nemôžeme pomýliť. Volal sa Jozef Knoblich.

Katolícky kultúrny dom buduje Jozef Knoblich s veľkým zanietením (celou dušou). Buduje bez odmeny, naopak do jeho základov investuje vlastných 30 000,- československých korún, vo vlastnej dielni, z vlastného materiálu vyrába okná a dvere.

Myšlienku postaviť nový kultúrny dom mu vnukli starosti o nezamestnanosť miestnych chlapcov a rozrastajúce sa divadelné a športové aktivity členov Jednoty − Orlov. Vlastné deti nemá. Angažuje sa pre druhých. Pretože chlapci − brigádnici boli aj synmi remeselníckeho spolku (Edlet), členovia spolku požičali peniaze na výstavbu. Menšie pôžičky získava J. Knoblich aj od menších vranovských podnikateľov. Pretože kultúrny dom bol v krátkom období po jeho výstavbe zhabaný gardistami, J. Knoblich musí vybavovať nájomné až na ministerstve, aby tak splatil pôžičku aspoň spolku Edlet. Pre vranovskú verejnosť slúži kultúrny dom dodnes.

Katolícky kultúrny dom − sídlo obecnej knižnice

Z histórie vranovskej obecnej knižnice sa dozvedáme aj o tom, aký dôležitý bol rok 1939 pre jej osud. Správy o jej činnosti priznávajú, že v prvom polroku v dôsledku „vzrušených čias“ bola návštevnosť knižnice slabšia. K zlepšeniu došlo od leta tohto roku, keď sa knižnica „presťahovala do nových, plne vyhovujúcich miestností kultúrneho domu“. Novú kvalitu služieb čitateľom znamenalo otvorenie čitárne, ktorú s podporou vládneho komisára A. Džatku odovzdali v mesiaci novembri. Knižnica bola otvorená každú stredu a sobotu od 16. a 18. hodiny, čitáreň každý deň od 17. do 19. hodiny a v nedeľu od 15. do 18. hodiny.

Z histórie vranovskej knižnice