Obec patrila Vladárovcom od roku 1383.V tabuľke V. na vetve Daniela nar.1755 v Zemplínskej župe.
V Majerovciach sa narodili Jozef Vladár 1806, otec Andrej, Klára Vladár 1808, Krištof 1811 a Tmáš narodený 1812. Ten zomrel 1883 a je pochovaný v rodinnej hrobke pod lesom. Jozefova manželka bola Šarlota Lonyai a mala syna Emila. Krištof žil v Kladzanoch.
S manželkou Ilonou Lonyai a mali spolu syna Gejzu a Emila.
Vladárovci mali dva kaštiele: v Majerovciach (postavený v roku 1824 - Andrej Vladár) a v Kladzanoch (1840 - Krištof Vladár). Kým kladziansky bol v poslednej vojne zničený, majerovský prežil aj sedliacke povstanie 1831, aj II. svetovú vojnu.
Rodina Emila Vladára mala pozoruhodné numizmatické zbierky, ako aj fayens - porcelán.
Vladárovský rod patril k vysokováženým maďarským rodom. Vladárove športové chúťky boli známe široko - ďaleko. Známe sú jeho preteky na koni s vlakom zo Strážskeho do Michaloviec. Preteky s vlakom vyhral, kôň však ostal na mieste mŕtvy. Kopyto toho koňa zdobilo obývaciu izbu Vladárovu a neskôr jeho zaťa dr. Pavla Tomcsányiho, významného uhorského politického činiteľa (manžela Vladárovej dcéry Alžbety). V priebehu prvej ČSR v kaštieli prebýval iba správca a jeho majitelia žili v Maďarsku, kde neskôr aj pomreli. Počas II. sv. vojny, keď bol správcom istý G. Meško, kaštieľ vyhorel (25.11.1944) a bol vyrabovaný. Za obcou sa nachádza krypta rodiny Vladárovcov, v ktorej bol pochovaný Emil Vladár s manželkou. Dnes na mieste bývalého kaštieľa stojí škola dokončená v roku 1964.
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis osobnosti z jeho publikácie Osobnosti Vranova a blízkeho okolia – príbehy a tragické osudy Vranovčanov (2026). Ide o výber z danej publikácie.