Vo Vranove určite už v 14. storočí existovala farská škola. Neskôr pod vplyvom reformácie zemepáni Báthoryovci tu v roku 1570 zriadili humanistické gymnázium. Školu viedli evanjelickí rektori, ktorých sem pozvali zemepáni.
Gymnázium v období rekatolizácie zemepánov v roku 1636 zaniklo. O desať rokov po jeho zániku tu opäť pôsobila farská škola, ktorá sa v roku 1647 dostala do správy kalvínskeho kazateľa vo vranovskom maďarskom kostole. Gymnázium bolo síce obnovené, no zaniklo po potlačení povstania I. Tököliho v druhej polovici 80. rokov 17. storočia.
V akých priestoroch tieto školy pôsobili nevieme, máme však záznamy o prvej školskej budove na území mesta.
Za úsilia o. Filipa Szlabigha, priora vranovského kláštora Rádu sv. Pavla, prvého pustovníka a zároveň farára tunajšej farnosti vyrástla vo Vranove prvá školská budova.1
1. mája 1780 bol požehnaný základný kameň prvej školskej budovy vo Vranove nad Topľou. Bol na ňom latinský nápis: „Deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal.“ Vieme, že jej výstavba bola situovaná neďaleko kláštora pavlínov na pozemku Jána Barkóciho.
Školu po jej vybudovaní prevzal učiteľ Ján Rezníček a riaditeľ Kajetán Ďuriš v roku 1781. Koncom septembra 1782 Kajetán Ďuriš po šiestich rokoch z Vranova odchádza a v decembri 1782 50-ročný Ján Rezníček zomiera.
V roku 1786 bol zrušený rád pavlínov a o dva roky na to, v roku 1788, školu zachvátil požiar. Chátrala bez strechy až do úplného zániku. Rok však nemusí byť presný.
Podľa iných dokumentov (Zemplén megye Levéltára, II. József-féle közig, iratok, Fasc. Syst. 4. No. 24.) Francis Kazinczy , dozorca zemplínskych škôl, v Správe o stave v roku 1787 píše, že školu vo Vranove zachvátil veľký požiar a žiaci sa dočasne učia (majú výcvik) vo vhodných izbách roľníckeho domu len preto, aby nevymeškali školskú dochádzku. Spolu s vranovskou školou hodnotí ako nevyhovujúcu aj školu v Pozdišovciach a na tieto školy žiada prostriedky. Požiar musel byť teda v roku 1787, alebo rok predtým.
Podľa záznamov by z iniciatívy stropkovského dekana Petra Morvaya mala od roku 1815 vyrásť vo Vranove nová trojročná farská škola. O tom, že existovala svedčia cirkevné záznamy o pôsobení vranovského učiteľa Jozefa Šárošského.
Predpokladali sme, že odpoveď na otázku, kde presne vo Vranove stála školská budova, by nám dala katastrálna mapa z roku 1867. Žiaľ, po jej získaní a dôkladnom preštudovaní spolu so súpisom domov a obyvateľov z roku 1869 sme ju už vo Vranove nenašli. V roku 1629 bol v meste chudobinec/špitál. V roku 1663 vypukol vo Vranove mor. Špitál v roku 1689 Terézia Keglevičová, vdova po Drugetovi, zverila spolu s desiatkom zo Slovenskej Kajne pod správu a dozor pátra vranovských pavlínov.
Podľa Imricha Szeghyho, dobová rytina holandského grafika Nypoorta z roku 1686 zobrazuje, kde stáli verejné budovy v hradbami obohnanom Vranove. Podľa tejto rytiny by jedna z nich mala stáť v priestore dnešnej kostolnej záhrady, alebo až v priestore dnešnej pošty asi na úrovni zadnej časti lode kostola. O akú verejnú budovu išlo, nevieme. Mohla to byť škola, alebo dom richtára. Maďarský kostol v tom čase ešte nemal vežu. V priestore za kláštorom pavlínov však bola severná strážna bašta, na rytine znázornená ako značne poškodená, bez strechy.
Na mape z roku 1780 je zreteľne viditeľný tkz. slovenský kostol v južnej časti mesta. Prvá zmienka o kostole vo Vranove je z roku 1314 − Kostol Jána Krstiteľa , avšak Ferdinand Uličný tvrdí, že kostol mohol existovať už pred 14. storočím a v stredoveku bol zasvätený sv. Štefanovi kráľovi.
V roku 1490 sa uskutočnila z podnetu Šimona z Rozhanoviec jeho neskorogotická prestavba. V roku 1559 kostol začali využívať kalvíni.
Vieme, že 8. mája 1575 sa tu vydávala neskoršia čachtická pani, prezývaná krvavá grófa, Alžbeta Bátoriová. Vydávala sa za Františka Nádašdyho. Mali spolu 5 detí Anna, Andrej, Uršula, Katarína a Pavol z ktorých Uršula a Andrej zomreli ako deti.
V roku 1580 sa začalo s výstavbou (prestavbou) nového chrámu pre potreby kalvínov a po jeho dokončení zostal stredoveký kostol evanjelikom slovenského pôvodu.
Iné pramene uvádzajú, že Efrozína Drugetová odovzdala maďarský kostol evanjelikom a katolíci užívali tkz. slovenský farský kostol sv. Štefana v južnej časti mesta.
Podľa správy z vizitácie seniora Evanjelickej reformovanej cirkvi Istvána Csulyáka Miskolciho, bol už v roku 1629 v takom zanedbanom stave, že slúžil ako sklad. Doslova sa v správe píše:
- Vo vranovskom slovenskom kostole dokonca vysypávali z truhiel mŕtvoly a truhly tam uskladňovali.
Na inom mieste jednoznačne uvádza údaj o slovenskom a maďarskom kostole vo Vranove nad Topľou, kedy sa už javia rozpory a rozdiely medzi slovenskými luteránmi a maďarskými kalvínmi. Spomína tiež obavy farníkov vo Vranove pred katolíkmi, keby siahli na istý starobylý kríž a kalichy.
Viktor Ladomerský vo svojom latinskom rukopise z roku 1875 Krátka história Červeného kláštora s dodatkom o kláštore vo Vranove uvádza v mestečku Vranov dva kostoly, z toho jeden slovenský. Autor uvádza, že v roku 1672 je slovenský kostol spustošený.
Juraj Macák vo svojej publikácii Východné Slovensko v dobe veľkomoravskej uvádza, že v 13. storočí už vo vyšnom Vranove nad Topľou bol akýsi menší kostolík, vraj minoritov. Ale v nižnom Vranove bol farský kostol sv. Jána Krstiteľa, asi z roku 1317, pravdepodobne na starých základoch.5 Farský kostol a fara sa však jednoznačne spomína v stredoveku, ako to vyplýva zo súpisu pápežského desiatku z roku 1332/37.
V roku 1718 kostol vyhorel a postupne zanikol. Chýba však už na Nypoortovej rytine z roku 1686.
Na vojenskej mape z roku 1913 je usporiadanie ulíc také, ako ho poznáme dnes. Na mieste bývalého tkz. slovenského kostola je zakreslený len kríž (nie je na výreze z mapy), ktorý bol neskôr premiestnený na verejný cintorín. Samozrejme, pod povrchom v parku a pod cestou približne v hĺbke dvoch metrov zostali jeho základy spolu s kostrovými pozostatkami bývalého cintorína.
Toto všetko i výsledky archeologického prieskumu dostatočne dokazujú existenciu kostola a cintorína v priestore dnešného parku. Jednoznačne je potrebné označiť toto miesto ako historickú pamiatkovú lokalitu a vrátiť mu vážnosť bývalého sakrálneho priestoru i miesta posledného odpočinku našich predkov.
Viac informácií:
1332-1333 súpis pápežských desiatkov. Prvá zmienka o Vranove v súpise. Farár Štefan.
1490 Šimon z Rozhanoviec podnietil neskorogotickú prestavbu kostola.
1519 v kostole pôsobil Nicolaus plebanus...
1520 v kostole pôsobilAmbrosius presbyter, traja kapláni aJohanes bacalarius rector scole Vranoviensis
1550 počiatky reformácie, Štefan Báthory dal postaviť kostol /bazilika/
1559 kostol slúži kalvínom
8.mája 1575 sa v kostole vydáva A. Bathoryova
1580 prestavba kostola /baziliky/ pre kalvínov
1629 vizitácia Istvana Csulzaka Miskolciho. V správe sa uvádza, že kostol /pôvodný/ je v zlom stave.
1646 gróf Ján Drugeth odňal maďarský chrám evanjelikom a pridelil ho katolíkom. Počas nepokojov ho znovu zabrali evanielici, hoci už mali iný kostol tkz. slovenský. Komisár cisára Ferdinanda ho znovu odovzdal katolíkom.
1647 vdova po Drugethovi X. protestovala proti obsadeniu kostola v prospech katolíkov.
1672 kostol bol spustošený Tokolyovcami, Mária Esterhazyová dala kostol/bayiliku/pod správu pavlínom.
1682 Tokoly vyhnal pavlínov
1694 pôvodný kostol opravovali
1695 protireformácia
1718 pôvodný kostol vyhorel a postupne zanikol 1773
1773 kostol je opustený, bez strechy
1875 V. Ladomerský uvádza, že kostol ešte stojí. V meste uvádza dva kostoly
Bližšie: Melničák, C., Pôvodný slovenský kostol vo Vranove nad Topľou,TypoPress s.r.o., Košice -Myslava, 2022
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis objektu z jeho publikácie História vranovských ulíc (2015). Ide o výber z danej publikácie.