Jozef Hartmann, sochár

ale aj Harttman, Hartman, pred 1720 – 12. 5. 1764, Košice, sochár pravdepodobne sliezskeho pôvodu pôsobiaci na Slovensku, predstaviteľ neskorobarokového sochárstva.

Vyučil sa v niektorej juhopoľskej rezbárskej dielni. Zač. 40. rokov 18. stor. sa usadil v Košiciach, 1750 mešťan, od 1755 člen mestskej rady. Patril k najproduktívnejším rezbárom v regióne, pracoval pre viaceré rehole. V 40. – 50. rokoch 18. stor. vytvoril početné cirkevné objednávky: nezachovaný oltár v dominikánskom kostole v Košiciach, hlavný oltár a Oltár Pavla Pustovníka (1745 – 50) pre Kostol narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou.

Vytvoril aj kazateľnicu a oltáre (1751) pre kostol vo Švedlári, Oltár nájdenia sv. Kríža (1750) pre kostol v Lelese, sochy bočného oltára (1762) pre Kostol najsvätejšieho tela Kristovho v Stropkove. Jeho diela sa nachádzajú aj v priľahlých oblastiach Ukrajiny a Maďarska (Sárospatak, Sátoraljaújhely). Spočiatku sa v jeho tvorbe prejavovali dozvuky neskororenesančného štýlu i nadväznosť na sliezsku a krakovskú rezbársku tradíciu. V neskoršom období dospel až k ranorokokovému výrazu.

Oltáre a kazateľnicu zdobia cenné remeselné práce pochádzajúce z dielne Jozefa Hartmana, košického rezbára a sú vzácnym dokladom barokového sochárstva na východnom Slovensku.