32. Mlyn v Soli

Rozhodujúca časť solianskych rodín nachádzala obživu len v poľnohospodárstve a iba ako doplnkovou bola domácka výroba (výroba textilná, košíkárska, z dreva, hliny, kože, prútia atď.). Časť chlapov, najmä v zimných mesiacoch, nachádzala uplatnenie pri práci s drevom v Slanských horách. Iných pracovných príležitostí bolo veľmi málo. Preto najmä v prvom desaťročí Československej republiky pokračovalo vysťahovalectvo do zámoria. Obecná kronika uvádza, že Michal Ferenc, Michal Knap, Ján Ravas, Anna Majzelová a ďalší našli prechodne, ale viaceri i natrvalo prácu v Kanade. Do Spojených štátov za prácou a chlebom odišli Juraj Jačisko, Ján Hudák, Mária Hudáková, Juraj Berta, Jozef Kmec, Ján Seman, Ján Vancák st., Andrej Hájnik, Michal a Juraj Balážovci, Ján a Andrej Hardoňovci, Ján Baník, Ján Vavrek a iní Soľania, z ktorých mnohí tam žijú dodnes, resp. ich potomkovia. Do tridsať živiteľov rodín opustilo rodnú obec, aby hľadali viac šťastia a spokojnosti za morom, ako ho mali doma.

Bezzemkovia, ktorí zostali doma, len ťažko hľadali prácu a najmä od začiatku tridsiatych rokov, keď dopad svetovej hospodárskej krízy pociťovala i ekonomika nášho štátu, žili na hranici biedy a utrpenia. Známa je akcia, ktorú zorganizovala skupina solianskych nezamestnaných pod vedením Jána Jackanina, ktorí sa vo februári 1936 dostavili bez predvolania k okresnému náčelníkovi vo Vranove a dôrazne sa dožadovali sociálnej pomoci a podpory.

Najmä táto sociálna skupina solianskych rodín našla v obecnej kronike miesto vo vzťahu k jedálnemu lístku: "v mnohých domoch rodičia nemali čo dať jesť svojim deťom, poťažne aby ich mohli nasýtiť, boli nútení odpustiť si svoje najnutnejšie potreby." Ich strava pozostávala:"z kyseľa (zemiaky a ovsená múka), zo zemiakov (so slivčiankou alebo hruščiankou) a zo zamešky (kukuričnej kaše) a pod." Často bola východiskom z tejto nezávideniahodnej situácie iba krčma, s cieľom, ako uviedol kronikár, "zabudnutia", ale i zadĺženia.

Najväčším priemyselným podnikom v obci bol Kaľuhov parný mlyn, ktorý pokračoval vo svojej prevádzke ako pred rokom 1918. V apríli 1927 mlyn vyhorel. Po obnove jeho nový parný stroj (na drevené uhlie) mal už výkon 70 HP.