Prvá písomná zmienka o majetku Čičva pochádza z roku 1270. Ide o donačnú listinu uhorského kráľa Štefana V., ktorou šľachticovi Reynoldovi, za verné služby a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska daroval viaceré majetky.
Prvá písomná zmienka o hrade rovnakého mena pochádza z roku 1316. Jedná sa o listinu, ktorou magister Peter, pravdepodobne Reynoldov vnuk, odmenil Mikuláša Peresa, kastelána na hrade Čičva.
Dodnes nepoznáme presný rok a okolnosti výstavby hradu Čičva. Vďaka strategickej polohe kopca, na ktorom stojí ho mohli postaviť z iniciatívy uhorských kráľov už v 12. storočí, ako súčasť pohraničného pevnostného systému Uhorského kráľovstva proti možným vojenským vpádom zo zahraničia. Kráľ Žigmund v listinách z rokov 1410 a 1414, ktorými potvrdil Rozgonyiovcom vlastníctvo majetkov panstva Čičva a donačnú listinu z roku 1270, uvádza, že súčasťou panstva je hrad Čičva, ktorý dali postaviť ich predkovia.
Nesporné je, že hrad Čičva plnil počas celej svojej existencie strážnu funkciu v priesmyku nazývanom „Porta Polonica“, t.j. Poľská brána, na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej od Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska.“
Najstaršiu časť hradu tvorilo hradné jadro v tvare nepravidelného lichobežníka. Bolo chránené obvodovým kamenným opevnením, v ktorého čele stál okrúhly bergfrit s britom obráteným severozápadným smerom. Na opačnej, juhovýchodnej strane jadra oproti vstupnej bráne stál palác. Okrúhly bergfrit s britom je v architektúre slovenských hradov veľmi vzácny.
V priebehu 15. storočia dali vybudovať na prístupnejšom severozápadnom svahu rozsiahle predhradie. Na jeho čele stála vysoká, do šírky predĺžená pevnôstka, pre ktorej stavbu využili skalu nachádzajúcu sa približne 60 m pred bergfritom. Vďaka svojim rozmerom chránila pred streľbou z hrebeňa plochu využívanú na hospodárske a prevádzkové účely.
Hrad Čičva bol vo vlastníctve rodu Rozgonyiovcov vyše tri storočia. V roku 1523 vymrel rod Rozgonyiovcov po meči a v nasledujúcom roku sa hrad Čičva stal majetkom Báthoryovcov.
Najznámejšou postavou z tohto rodu je Alžbeta Báthoryová, ktorú v roku 1573 vo Vranove zasnúbili s Františkom Nádasdym. V mestečku Vranov konala ich svadba. Svadby sa zúčastnilo 4500 hostí. Alžbeta si do manželstva s Františkom Nádašdym priniesla ako veno aj hrad Čičva, na ktorom sa zdržiavala iba príležitostne.
Koncom 17. storočia pravdepodobne pričinením kurucov, hrad Čičva vyhorel. Počas postupného porážania kurucov gróf František Barkóczy v januári 1711 vydal hrad Čičvu bez boja cisárskemu generálovi Jánovi Pálffymu. Neskôr bol preto obvinený zo spojenectva s labancami. Cisársky generál Lanken rozkázal hrad zbúrať a odvtedy leží v ruinách.
Hrad Čičva je veľmi dobre prístupný pre všetkých návštevníkov nenáročným chodníkom z obce Sedliská, miestna časť Podčičva, po zelenej turistickej značke, vedúcej asfaltovou cestnou komunikáciou od zastávky autobusu pri hlavnej ceste až k provizórnemu malokapacitnému parkovisku, odkiaľ sa poza drevený altánok cestička stáča doprava po strmšej lesnej ceste priamo až pod hrad. Celý tento výstup trvá cca 10 minút voľným krokom.
Do obce sa návštevník dostane pohodlne akoukoľvek pravidelnou autobusovou linkou Vranov – Humenné. Na konci asfaltovej cesty k dispozícii malé parkovisko pri drevenom altánku (cca. 6 parkovacích miest), odkiaľ vedie cesta priamo na hrad už iba pešo. Touto cestou môže návštevník vidieť na miestnom cintoríne i náhrobné kamene bývalých majiteľov hradu a taktiež i nedostavanú novodobú železobetónovú hrobku Barkóciovcov z roku 1909.
Na hrade sa konajú rôzne hradné slávnosti, výstup na hrad, pod hradom bývajú dni remesiel a podobne všetko nájdete na www stránkach o hrade i o obci Sedliská.
Bližšie informácie:
GPS súradnice:
48.9143892N
21.7384139E