45. Budova Kráľovského okresného súdu

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa v Uhorsku pristúpilo k početnej výstavbe nových účelových budov pre potreby súdov. Táto požiadavka vyplynula po prijatí reformných zákonov v roku 1869, ktorými došlo k formálnemu oddeleniu súdnej moci od verejnej správy.

Aj v menších mestách sa pristúpilo k výstavbe dôstojných sídiel kráľovských okresných súdov. Výnimkou nebolo ani mesto Vranov nad Topľou. Prvé správy o budúcej výstavbe novej účelovej budovy súdu máme od roku 1909, keď uhorské ministerstvo pravosúdia vyhovelo žiadosti slúžnovského úradu, že s nákladom 120 tisíc korún sa s výstavbou reprezentačnej budovy súdu začne na jar v roku 1910.

Okresný súd dostane nové priestory

Minister spravodlivosti rozhodol o výstavbe novej budovy súdu za 120-tisíc korún. Treba si uvedomiť, že dvor v súčasnosti sídli v kláštore vo vlastníctve biskupstva Eperjes, pokladnica mohla kláštor získať za 20 000 korún a náklady na čistenie by neboli vyššie ako 20 – 25 000 korún. Dvor by mal určite lepšie priestory v prerobenom kláštore ako v novopostavenom paláci. Kláštor je taká pevná stavba, že sa v tomto veku už nestavajú. V každom prípade je zvláštne, že vláda vo finančných podmienkach Nta myslí na takéto stavby, aj keď ukazuje najväčšiu potrebu na kultúrne účely.

V tom čase totiž Kráľovský okresný súd vo Vranove sídlil v nevyhovujúcich priestoroch dnešného kláštora pavlínov, ktorých vlastníkom bolo od začiatku 19. storočia gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. Uvoľnené priestory po súde sa následne rozhodol odkúpiť Dr. Augustín Fischer-Colbire (1863-1925), košický rímskokatolícky biskup v mene tohto biskupstva pre: „...pre ustareňich kňazoch košickej biskupskej stoľici, chtore do penzii še scahňu“.

Za vhodné miesto pre výstavbu novej reprezentatívnej budovy bola určená pravá strana hlavnej cesty, južnej časti mesta, vedúcej k Vranovskému Dlhému (dnes Ulica M. R. Štefánika). Vtedy išlo o málo zastavané územie pričom tento charakter si ulica zachovala až do polovice 20. storočia. Spolu s budovu Ľudovej školy z roku 1911 tvoril súd neprehliadnuteľné dominanty novo sa rozvíjajúcej časti Vranova.

Práce súvisiace s výstavbou účelovej budovy boli v priebehu niekoľkých mesiacov úspešne ukončené a budova svojmu účelu slúži s malou prestávkou v 60. rokoch minulého storočia dodnes. Dôvodom tejto prestávky bolo prijatie zákona o územnom členení štátu, ktorým fakticky zanikol Vranovský okres, a teda aj okresný súd, pričom do budovy súdu sa na toto obdobie presťahovalo Poľnohospodárske odborné učilište z Michaloviec.

Nová dvojpodlažná budova s priľahlým jednopodlažným objektom určeným pre administratívne účely našla svoju podobu v štýle secesie s využitím viacerých historizujúcich prvkov, pričom svojou architektonickou nadčasovosťou vytvára dôstojný stánok pre potreby súdu do dnešných dní. Budova súdu sa počas svojej vyše storočnej existencie z vonkajšieho pohľadu prakticky nezmenila. Došlo len k odstráneniu komínov z dôvodu nahradenia vykurovania vnútorných priestorov tuhým palivom. Zo strechy boli tiež odstránené niektoré ozdobné prvky, a to hroty, ktoré sa nachádzali na vrchole strechy. Za čias Rakúsko-Uhorska, budovu pri čelnom pohľade na pravej strane, označoval nápis: „KIR. JÁRÁSBÍRÓSÁG“ – Kráľovský okresný súd, nad ktorým bol umiestnený znak Uhorska (dnešný štátny znak Maďarska), tzv. Košutov znak, ozdobený korunou sv. Štefana I., po stranách obkolesený vavrínovou ratolesťou.