Pedagóg. Učiteľ a riaditeľ obecnej školy vo Vranove nad Topľou.
Spolupracovník novín Hnés V, dopisovateľ novín Naša Zastava.
V roku 1898 bol menovaný za riadneho učiteľa štátnom podporovanej ľudovej školy vo Vranove. V roku 1901 sa stal spolupracovníkom novín Hnés V. V roku 1902 bol menovaný za riaditeľa obecnej školy vo Vranove. V tom istom roku 1902, prerozprával príbeh uhorského poručíka Štefana Kélera, ktorý po bitke pei Világosi (Siria, Rumunsko) utiekol k rodičom do Vranova. Tiež v tom istom roku 1902 preložil rozprávanie o Východoslovenskom roľníckom povstaní z roku 1831 zo slovenčiny do maďarčiny. Zaujímavá je aj jeho výzva z roku 1904 k učiteľom Zemplína, aby podporili rímskokatolíckeho učiteľa z obce Vechec, ktorému vyhorel príbytok a stará sa o svojich deväť deti. V apríli 1906 bol zvolený za zapisovateľa učiteľského združenia okresu. 29. mája 1907, pod jeho vedením zasadol Hornozemplínsky spolok učiteľov v Sečovciach. Opäť v apríli 1909 bol povýšený na riaditeľa obecnej školy vo Vranove. V júni 1909 sa stal podprocesom Hornozemplínskeho spolku učiteľov. 29. októbra 1911 odchádza do dôchodku.
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis osobnosti z jeho publikácie Osobnosti Vranova a blízkeho okolia – príbehy a tragické osudy Vranovčanov (2026). Ide o výber z danej publikácie.