Štefan Dessewffy ml., vojak

Dessewffy Štefan, ml. sa narodil v roku 1667 v Hanušovciach nad Topľou. Bol prvorodeným synom Štefana st. Dessewffyho (*1640 – †1692) a Kláry Semseyovej. Po dovŕšení 18. roku života vstúpil do cisárskej armády, v ktorej pôsobil nepretržite 57 rokov. V roku 1686 sa zúčastnil na vojne proti Turkom, pomáhal pri dobytí Pešti (2. september 1686) pod vedením Karola Lotrinského a zúčastnil sa tiež bojov pod vedením markgrófa Ľudovíta Bádenského. 

V roku 1697 bojoval po boku grófa Pálfyho vo veľkej bitke pri Zente, kde so svojimi vojakmi vyrazil do boja ako prvý. 

Od roku 1699 pôsobil ako rotmajster v regulárnom husárskom pluku grófa Adama Kollonitsa. 

V roku 1704 bol povýšený do hodnosti podplukovníka a stal sa veliteľom pluku, ktorý v tom čase operoval pri Stollnhofských líniách. 

V roku 1713 sa dostal na pár dní do zajatia, z ktorého bol následne vykúpený. V tom istom roku sa vyznamenal ako veliteľ výzvedných jednotiek, ktoré prekročili Rýn a viacero dní potom operovali na nepriateľskom území. 

Vo februári roku 1706 požiadal Dvorskú vojenskú kanceláriu o pridelenie pluku, avšak táto jeho žiadosť nebola kladne vybavená. V novembri 1707 sa za udelenie plukovníckej hodnosti Štefanovi ml. Dessewffymu listom adresovaným Dvorskej vojenskej kancelárii prihovoril Eugen Savojský, v decembri toho istého roku poslal v tej istej záležitosti list cisárovi kurfirst Hanoverský. Na základe vyššie uvedených urgencií bol Štefanovi ml. Dessewffymu dňa 9. januára 1708 udelený plukovnícky patent. 

V roku 1713 za svoje verné služby v cisárskej armáde získal od panovníka odmenu 30 000 zlatých a majetky v Zemplínskej župe, ktorých súčasťou boli i Fintice. Fintice sa od tohto obdobia stali ďalším z rodových sídel rodiny Dessewffy na východnom Slovensku. 

V júni roku 1714 sa Štefan so svojim plukom zdržiaval v Uhorsku, kde dostal rozkaz zaujať pozície pri Tolne. Neskôr bojoval proti Turkom na uhorskom pohraničí a s 800 husármi bránil cestu medzi Pancsovom a Palánkou. Ďalej sa zúčastnil bitiek pri Karlowitzi, obliehania Temešváru, v roku 1717 bol v Banáte a v bitke pri Belehrade prenasledoval so svojím plukom nepriateľa. 

V lete roku 1718 Štefan ml. Dessewffy neúspešne žiadal o povýšenie do hodnosti poľného maršála. 

V roku 1720 bol jeho pluk rozpustený a Štefan bol prevelený do Spléniho pluku, kde pôsobil ako veliteľ. 

Dňa 2. októbra 1723 mu bol udelený generálsky patent. Po smrti baróna Pavla Bocskaya prevzal dňa 10. mája 1727 jeho pluk. 

Začiatkom novembra 1733 bol povýšený do hodnosti poľného maršála-poručíka. O dva roky neskôr neúspešne žiadal o povýšenie do hodnosti generála kavalérie. 

V roku 1736 sa po 51 rokoch vo vojenskej službe utiahol na svoj majetok vo Finticiach, naďalej však ostal pasívnym veliteľom svojho pluku. Nikdy sa neoženil a nezanechal ani žiadnych potomkov. Je o ňom známe, že po skončení aktívnej vojenskej služby sa venoval filantropii, finančne podporoval dobročinné aktivity a zveľaďoval svoj majetok. Medzi ľuďmi sa vďaka svojej dobrej povahe tešil veľkej priazni. V roku 1739 založil fundáciu vo výške 10 000 zlatých na výstavbu gymnázia v Sabinove. Na jeho vlastné náklady bol zhotovený hlavný oltár v Kostole sv. Jakuba apoštola vo Veľkom Šariši. Vo svojom závete daroval sabinovskému gymnáziu 1500 zlatých. Zomrel v roku 1742 vo Finticiach, pochovaný je v Sabinove.