Adalbert Kraus, spisovateľ

Vojtech alias Adalbert Kraus (*3. 10. 1913 – † 2006) je autorom jedinečného historického románu Opálová princezná z čias, kedy bol región Slanských vrchov vďaka ťažbe drahých opálov súčasťou veľkých európskych dejín.

Narodil sa v obci Hlinné (okres Vranov nad Topľou) v rodine Viktora Krausa, hájnika na Dubovine (Dubová). Po niekoľkých rokoch sa celá rodina presťahovala do horárne Dubová v katastri obce Zámutov, kde absolvoval základnú školu. Tu prežíval detstvo spolu s tromi bratmi až do doby, kedy otca preložili do osady Dubník, ktorá bola centrom ťažby drahých opálov.

Už v tom čase sa začal zaujímať o históriu opálových baní. 12. – 14. júla 1923 sa na Dubníku konalo stretnutie bývalých zamestnancov opálových baní, ktoré boli 22. novembra 1922, po mnohých stáročiach svetovej slávy, zatvorené. Bývalí zamestnanci spomínali na zlaté časy ťažby opálov a rozprávali zaujímavé, často hrôzostrašné príbehy. Medzi poslucháčmi bol aj 10-ročný Adalbert Kraus, neskorší autor románu Opálová princezná. Štastnou zhodou okolností sa k nemu o niečo neskôr dostali aj pamäti Alexandra Pariusa, ktorý celý svoj život zasvätil opálovej problematike ako vyšší úradník Banského riaditeľstva a neskôr ako obchodný zmocnenec predaja opálov.

V roku 1937 sa Adalbert Kraus oženil a stal sa otcom troch dcér. V roku 1946 sa s rodinou odsťahovali zo Zámutova do Prešova, kde začal pracovať pre Lesnú správu Solivar ako živnostník. Na vlastnom nákladnom aute vozil drevo. Po znárodnení však prišiel o auto a na niekoľko mesiacov aj o prácu. V roku 1955 nastúpil do podniku Mestská hromadná doprava Prešov ako vodič autobusu, kde pôsobil až do predčasného odchodu do dôchodku.

Popri tejto nenápadnej práci neustále zbieral materiál o histórii opálových baní na Dubníku a pracoval na románe Opálová princezná, v ktorom sa prejavil jeho mimoriadny rozprávačský talent a zmysel pre dramatickú zápletku. Táto slovenská „bondovka“ okrem vzrušujúceho príbehu ponúka aj pohľad na málo známu časť histórie regiónu Slanských vrchov a východného Slovenska konca 18. a 19. storočia v kontexte vtedajších stredoeurópskych spoločensko-politických pohybov.

Sám Kraus v predhovore k svojmu románu píše: „Predstavovať nejako zvlášť precízne širokej svetovej verejnosti slovenský Dubník a jeho drahý opál hádam ani nie je potrebné. Veď opálové drahokamy z Dubníka poznali po celé stáročia skoro všetky bohaté ženy takmer na celom svete...

Už dávno bolo potrebné písať romány o drahých opáloch z Dubníka v slovenčine, ale nemal kto, lebo slovenská spisovná reč je veľmi mladá a cudzinci, ktorí po celé stáročia opál dolovali, radšej nič nepísali. Všetko tajili a maskovali. Stačilo im, že zhrabli milióny a boli bohatí.

Pri čítaní románu OPÁLOVÁ PRINCEZNÁ si mnohí citliví čitatelia aj trochu zaslzia. Nech mi teda prepáčia, lebo ja to ináč napísať neviem, pretože okrem slávy drahého opálu z Dubníka vytieklo pre jeho bohatstvo aj veľa krvi. No a tam, kde tečie krv, musia tiecť aj slzy. Akože ináč?!

Všetky figúrky, ktoré tu autor bude posúvať na románovej šachovnici, kedysi žili a tešili sa zo života. Trocha fabuly, humoru a satiry v knihe je len hnacím motorom čítania.

Materiály, z ktorých bol tento román napísaný, sú tak rozsiahle, že autorovi trvalo štyridsať rokov, kým to všetko vypátral a pozliepal torzovitú reťaz prameňov, keďže drahý opál na Dubníku sa ťažil veľa storočí.

Po dobyvateľoch a zvlášť po veľkoobchodníkoch zostalo len veľmi málo správ a takmer nijaké údaje o náleze tohto drahokamu. Všetko to zostalo utajené...

Viac ako päťdesiat rokov bolo potrebných na to, než sa mohol dopísať posledný riadok románu Opálová princezná. V skutočnosti sa tento príbeh začal písať v duchu ešte v roku 1923, po skončení prevádzky opálových baní. Znamená to teda, že čitateľ má pred sebou viac ako polstoročnú prácu autora. Iniciátormi tejto knihy boli dvaja starci a to Alexander Parius a Alexander Szembratovics, ktorí svojím rozprávaním dali základ tejto knihe ešte v roku 1923 na stretnutí prvého roku po zastavení prevádzky baní.

Skôr než začnete čítať túto knihu, vedzte, že čas, ktorý pri nej strávite, tak ako pri čítaní akejkoľvek inej knihy, sa Vám už nikdy nevráti, a preto sa pousilujem, aby ste tento čas neľutovali.“

Napriek tomu, že A. Kraus zasvätil prakticky celý svoj tvorivý život písaniu tohto románu, jeho vydania sa nedožil.