Časť mapy, so zakreslenou cestou Prešov − Košice – Michalovce z roku 1853
Listina z 29. 11. 1458, ktorou kráľ Matej dáva na neurčito do užívania Rozgonyovcom časť krajinskej cesty a zároveň určuje podmienky vyberania cla
Na mape z roku 1763 je výrazne vyznačená cesta, ktorá sa tiahne v smere od Čemerného na Hrunok a pretína cestu, ktorá sa až neskôr stala vo Vranove hlavnou ulicou. O tom, že časť tejto cesty, pri vstupe do Vranova od Čemerného bola pre mesto významná a frekventovaná, svedčí aj jej názov Rákociho ulica a niekoľko honosných budov, ktoré časom vznikali po oboch jej stranách.
Krajinská cesta bola obchodná cesta do Poľska a vo Vranove sa na nej vyberalo mýto. Kráľ Matej udelil v roku 1461 Vranovu právo skladu pri prevoze tovarov z Poľska. Stará obchodná cesta smerovala z juhu na sever Zemplínskej župy a opačne. Prechádzala od Tokaja cez Podhorie (Hegyalja) na Sárospaták, Sátoraljaújhely, Trebišov k Sečovciam, kde sa križovala s cestou smerujúcou z Košíc do Michaloviec a ďalej do Užhorodu. Správa o sečovskom úseku tejto cesty sa zachovala z roku 1245. Táto veľká cesta (via magna) z juhu na sever Zemplínskej župy pokračovala od Sečoviec do Vranova, kde sa rozdeľovala na tri smery. Prvý na Zámutov a do údolia Tople, druhý na Humenné a Lupkovský priesmyk. Tretí, hlavný smer, pokračoval na sever údolím rieky Ondavy do Stropkova a ďalej cez Dukliansky priesmyk do Poľska. Severozápadná odbočka tejto cesty smerovala do Bardejova. Z Barwinku smerovala táto cesta do Dukly, Źmigródu, Debovca a Biecza, ktorý bol dôležitým strediskom obchodu s uhorským vínom od 14. storočia až do epidémie v roku 1720.
Na ochranu ciest v tom čase často najímali Rusínov. V roku 1479 vo Vranove upálili dvoch Rusínov za falšovanie peňazí.
Samozrejme, že ako krajinská cesta musela byť aj náležite udržiavaná. Toto je aj podmienkou v dokumente kráľa Mateja z 29. 11. 1458, v ktorom udeľuje Rozgoniovcom právo vyberať na ceste clo.
Existencia tejto významnej cesty do Poľska mala vplyv na osídľovanie Vranova po oboch jej stranách a číslovanie domov, ktoré kopíruje jej smer a zachovalo sa takto až do neskoršieho obdobia. Číslovanie ľavej strany smerom od kostola ku križovatke prechádza za križovatkou proti prúdu potoka č. 2 na pravú stranu, pokračuje na Hrunku a vracia sa po prúde potoka späť na ľavú stranu.
Bližšie informácie:
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis udalosti z jeho publikácie. Ide o výber z danej publikácie.