1945 - Poškodenie a zničenie mostov počas 2. svetovej vojny

1. Most v stav. km 7.9/10 cez Ondavu pri Nižnom Hrabovci.

2. Most cez Ondavu má 3 polia rozpätia 26,23 + 53,52 + 26,23 m. 2 plechové konštrukcie rozpätia v 1. a 3. poli so spodnou mostovkou a priehradová konštrukcia v 2. poli so spodnou mostovkou. Všetky konštrukcie sú v priamej trati, most šikmý, v zaisťovacom obvode stanice Nižný Hrabovec. Koncom 2. svetovej vojny bol totálne rozbitý.

3. Cestný podjazd v stav.km 8,140 v Nižnom Hrabovci.

4. Most nad štátnou cestou Vranovské Dlhé - Strážske s 1 poľom v stav. km 8.140. Plechová konštrukcia o rozpätí 13,80 m so spodnou mostovkou, v prechodnici k oblúku o polomere R=600 m, most šikmý, v zaisťovacom obvode stanice Nižný Hrabovec. Koncom vojny boli opory rozbúrané a konštrukcia prerazená.

5. Mosty cez Topľu v stav. km 30,8/10 pri Vranove a v stav.km 19,2/4 pri Komáranoch Oba mosty cez rieku Topľu pri Vranove a pri Komáranoch mali rovnaké konštrukcie s troma poľami rozpätia 16,80 + 54,00 + 16,80 m. V 2 krajných poliach mali plechové konštrukcie so spodnou mostovkou a priehradovú konštrukciu v 2.poli so spodnou mostovkou. Všetky 3 konštrukcie boli v priamej trati. V auguste 1944 bol most cez Topľu v km 19,34 zničený partizánskou skupinou Čapajev. Koncom vojny boli uskupujúcimi nemeckými jednotkami zničené oba mosty.

6. Cestný podjazd v stav. km 31,9/10 v Bystrom.

7. Cestný podjazd v zaisťovacom obvode žst. Bystré s jedným poľom. Plechodá konštrukcia o rozpätí 14,60 m s mostovkou zapustenou, v trati priamej.

8. Viadukt v stav.km 33,6/8 pri Bystrom. Úplne zničený bol aj viadukt pri Bystrom, ktorý mal 2 opory, 2 piliere a 3 polia. Priehradové konštrukcie mali dĺžku 30 m. Mostovka zapustená, v priamej trati, v obvode železničnej stanice Hanušovce nad Topľou. Výška viaduktu nad terénom 18 až 22 m.

9. Viadukt v stav. km 36,2/6 pri Hanušovciach. Najviac bol však poškodený viadukt Hanušovský, ktorý okrem odľahčovacej klenby o svetlosti 7 m na opore Strážskej má 9 polí, jedno rozpätia 30,50 m a ostatných osem po 42,40 m, takže celková dĺžka viaduktu je 389,90 m. Konštrukcie 1., 2., 3. a 4. poľa na dĺžku 21 m v oblúku o polomere R=350 m, konštrukcie 4. poľa na dĺžku 21,40 m, 5. a 6. poľa na dĺžku 21,80 m, v prechodnici k tomuto oblúku, konštrukcie 6 poľa na dĺžku 20,60 m a 7., 8. a 9. poľa v priamej, most v bežnej trati. Krásne priehradové konštrukcie so spodným pásom skriveným boli posadené na pilieroch rôzne vysokých podľa svahu údolia, ktoré tento viadukt preklenoval. Najvyšší pilier bol asi 28 m, takže výška nivelety nad údolím je asi 40 m. Hmotnosť oceľových konštrukcií bola 13 350 q, t. j. 134 vagónov, čiže dva celé vlaky o normálnych dĺžkach. Opory a piliere si vyžiadali 15 000 m3 výkopu a 13 500 m3 betónového muriva, obloženého kvádrami. Toto všetko bolo takmer úplne zničené, opory rozbité a piliere buď úplne alebo z veľkej časti rozváľané. Konštrukcie boli prerazené, zhodené z pilierov a ležiace skrútené dolu v údolí. Len konštrukcie v krajných poliach zostali hore.

10. Viadukt v stav km 37.1/3 ponad údolie Hrabovec. Viadukt so 4 poliami po 52,20 m rovnakej priehradovej konštrukcie, s hornou mostovkou, v priamej a v bežnej trati.

11. Viadukt v stav km 38,8/10 pri Pavlovciach. Viadukt v zaisťovacom obvode stanice Pavlovce s 5 poliami rozpätia 34,00 + 3 x 40,00 + 34,00 m s priehradovými konštrukciami s hornou mostovkou. Konštrukcie 1., 2., 3. a 4. poľa na dĺžku 8 m v priamke, konštrukcia 4. poľa na dĺžku 32 m a konštrukcia 5 poľa v prechodnici k oblúku o polomere R=450 m. Podobne aj tento viadukt bol zničený.

12. Zničený viadukt pri Pavlovciach. Inundačný most v stav. km 49.6/7. Inundačný most s 1 poľom, plechovej konštrukcie o rozpätí 24,00 m, s mostovkou spodnou, v oblúku o polomere R=400 m v bežnej trati.

Rekonštrukcia zničených mostov a viaduktov

Komárany

Ako prvý začali v máji 1945 rekonštruovať úsek Vranov nad Topľou zastávka - Čierne nad Topľou, kde boli zničené 2 mosty ponad Topľu a rozrušená trať. Začiatkom jesene 1945 začala vojenská správa rekonštruovať mosty vo Vranove nad Topľou a Komáranoch na vlastné náklady. Pri rekonštrukcii bol nasadený oddiel ženijného vojska VO-4 z Pardubíc, špecializovaný na stavbu mostov a tunelov. Rekonštrukcia menších mostov bola zadaná súkromným podnikateľom. Opravné práce začali aj v najviac poškodenom úseku Čemerné - Pavlovce.

Provizórna obnova celej trate by bola veľmi nákladná a nebolo ani možné zohnať potrebný materiál, najmä drevo, ktoré by vysoké a dlhé mosty a viadukty spotrebovali príliš veľa. Okrem toho, provizórne objekty by veľmi sťažili výstavbu. Práve preto sa trať rekonštruovala definitívne. Hoci rekonštrukcia trate nebola zahrnutá do dvojročnice, vláda ČSR dala súhlas Povereníctvu dopravy, aby trať bola dokončená v r. 1947.

V sobotu 1. 2.1947 sa na ONV v Prešove odohrala porada zástupcov Povereníctva dopravy a RŠŽ v Košiciach, na ktorom bol prítomný minister dopravy Dr.Ivan Pietor. Náklady na rekonštrukčné práce Prešov - Strážske sa odhadovali na 12 mil.Kčs. Podľa programu mali byť do konca júla 1947 opravené úseky Strážske - Bystré a Pavlovce - Prešov, do konca roka 1947 zvyšok trate, aby sa začiatkom roka 1948 obnovila pravidelná prevádzka na celej trati.

Rekonštrukciu viaduktov vykonávali firmy Lanna, Frič, Vítkovické železiarne a Podbre-zovské železiarne. Rekonštrukcia bystrianskeho viaduktu realizovali firmy Frič a Vítkovické železiarne, hanušovského viaduktu vykonávala firma Lanna a Vítkovické železiarne, hrabo-veckého Frič a Podbrezovské železiarne a pavlovského viaduktu Lanna a Vítkovické žele-ziarne.

Rekonštrukcia mosta v Komáranoch

RŠŽ Košice obnovilo dopravu v úseku Vranov - Bystré zast. 4.5.1947. Od tohto dňa premávali vlaky č.401, 404, 405, 410 a 407 (HP 10.5.1947). Otvorenie dopravy bolo však podmienené výstavbou mosta v Komáranoch. Práce na moste museli napredovať rýchlo, lebo hroziaca veľká voda by mohla zobrať montážne lešenie, nedokončený most a narobiť miliónové škody a oddialiť otvorenie premávky. Pre práce bola upravená prípojka elektrického prúdu, lebo bez pohonu strojov by práca hotová nebola. RŠŽ v Košiciach odovzdalo dokončený most v polovici apríla 1947 (VP Veľká noc 1947).

Rekonštrukcia viaduktu pri Bystrom

Ako prvý bol dokončený už 29.8.1947 93 m dlhý bystriansky viadukt v km 33.6/8. Viadukt bol ešte koncom apríla 1947 v ruinách. Len vďaka úsiliu technikov a robotníkov na stavbe možno ďakovať, že práce aj napriek nedostatku potrebného materiálu, úspešne pokračovali. Pretože bola dokončená aj stavba 9 m dlhého podjazdu v km 34.6/7, RŠŽ Košice od 29.8.1947 obnovilo v 4 km dlhom úseku Bystré - Hanušovce nad Topľou zastávka dopravu podľa platného cestovného poriadku.

Rekonštrukcia mostu cez Ondavu v Nižnom Hrabovci

Celá trať mala byť uvedená do prevádzky 28.10.1947. Termín nebolo technicky možné splniť. 28.10.1947, po dokončení mosta cez Ondavu pri Nižnom Hrabovci, bol otvorený len úsek Strážske - Vranov, čo umožnilo začať dopravu až do Hanušoviec. Predĺženie trate do Prešova predpokladalo skoré ukončenie prác na viaduktoch pri Hanušovciach.

Rekonštrukcia viaduktov pri Hanušovciach

Stavebne najťažším úsekom bol úsek Hanušovce - Pavlovce, s troma obrovskými viaduktami. V stredu 8.10.1947 navštívila na pozvanie vítkovických železiarní výprava českých a slovenských inžinierov objekty, ktoré stavia podnik spolu s Podbrezovskými železiarňami. Výprava si prezrela aj dokončovacie práce na 3 viaduktoch a jedného mosta.

Rekonštrukcia hanušovského viaduktu začala 24. 4.1946. Prvými prácami bolo odpratávanie trosiek a príprava prístupu k zničeným pilierom. Odpratávanie trosiek viaduktu si vyžadovalo premiestniť 6675 m3 trosiek a zeminy. Po odprataní trosiek sa museli vykopať nové základy pre piliere, resp. dostať sa až k zdravým a nepoškodeným základom. Nasledovalo nanovo postaviť piliere, zložiť konštrukciu mostných polí a hydraulicky ich zdvihnúť na piliere. Vítkovické železiarne začali zdvíhať polia hanušovského viaduktu 22.7.1947. Polia boli 44 m dlhé a vážili po 200 t. 28.10.1947 už mali byť vyzdvihnuté všetky polia. Po vykonaní zvrškových prác sa okolo 10.11.1947 mali na viadukte vykonať zaťažkávacie skúšky.

Posledným dokončeným objektom na trati sa stal hrabovecký viadukt. Stavba viaduktu v Hrabovci pri Hanušovciach si koncom septembra 1947 vyžiadala jednu obeť. 19 ročný robotník Juraj Bela manipuloval neopatrne s elektrickou objímkou, tak že bol zasiahnutý prúdom. Na mieste bol mŕtvy (HP 25.9.1947). Po zdvihnutí posledného poľa pracovníkmi podbrezovských železiarní sa začalo s kladením zvršku a koľajníc. Na hraboveckom viadukte sa zišli železničiari traťovej správy Vranov a Prešov. 27.11.1947 sa vykonala zaťažkávacia skúška viaduktu pomocou 2 rušňov z Košíc. Jeden zo smeru Vranov a druhý z prešovskej strany sa komínmi stretli oproti sebe. Mohla sa tak otvoriť celá trať.