4. marca 1875 bola na Čičavke veľká povodeň. Koncom februára prišlo náhle oteplenie, haldy snehu mizli pred očami. Aj na Topli sa nahromadili plávajúce ľady. Cez deň sa s pukaním pomaly pohýnali po prúde rieky. V noci prituhlo, ľady sa zastavili a množstvo vody sa vylievalo z brehov ako zo zle postavenej hrádze.
V Hencovciach Ondava odtrhla kus brehu-takmer štvrtinu blízkeho cintorína. Zvyšky rakiev, obsah starých hrobov, prste trávy, to všetko plávalo po prúde. Bol to hrozný pohľad, ale kto by sa v tej chvíli staral o mŕtvych, keď bolo treba ratovať všetko živé. Obidva vranovské potoky sa vyliali, voda z Tople sa cez ne vracala smerom do mesta a v tej chvíli sa aj sv. Ján Nepomucký iba smutne prizeral, ako mu voda obmýva pieskovcový podstavec.
Bolo treba čakať, kým sa všetok sneh roztopí a dúfať, že do toho všetkého nezačne pršať alebo nebodaj opäť snežiť. Vranov nebol na niečo také pripravený. Ochranné hrádze na Čičavke v dĺžke viac ako tri kilometre boli postavené až o rok v roku 1876.
V lete1922 postihli povodie Tople veľké záplavy.
Po prietrži mračien 21.6.1940 stúpla hladina dvoch vranovských potokov až 2m nad normál a mesto bolo zanesené pol metrovou vrstvou bahna.
Veľké povodne boli v rokoch: 1597, 1745, 1832, 1875, 1886, 1888, 1893, 1896, 1902...2010
Po horúcom letnom počasí prekvapily celý Šariš v stredu odpoludnia čierné mraky, ktoré sa tiahly po celej oblohe. Nastala hneď búrka, ktorú nasledoval prudký dážď. Azda nik si vtedy ešte nemyslel, že táto búrka narobila miliónové škody. Najviac to pocítilo okolie Bardejova. Začalo sa to vlastne v Marhani, kde bol asi cez 20 minút prudký ľadovcový leják, ktorý narobil veľké škody hlavne na ovocných stromov a na poliach. Cesta medzi Kurimou a Marhaňou bola hneď celá pod vodou a v lese vyvrácala voda i stromy, ktoré odnášala na hradskú. Na ceste bola voda vysoká vyše jeden a pol metra. Topľa, ktorá tade tečie, rozvodnila sa po celom okolí. Dosiahla tu už výšku 2.80 m. Mosty, ktoré sú na tejto hradskej veľmi husto, boly vodou odnášané. Polia, ktoré boly už tak krásne a roľníci tešili sa na úrodu, boly celkom zničené a šetko bolo pokryté vodou. Na trati Bardejovská Nová Ves—Bardejov prišla búrka o niečo pozdejšie, ale ešte horší účinok mala, než na predošlých miestach. I na tejto ceste bola doprava celkom zastavená, takže súsedné obce boly odtrhnuté od Bardejova. Celý Bardejov bol cez odpoludnie meter pod vodou, ľudia nemohli vychádzať zo svojich bytov. Voda vnikla do pivníc, a do domkov, ktoré sú bližšie postavené, úplne sa vliala. Cesta k stanici v Bardejove bola tiež pod vodou. Horšie to bolo na stanici, kde čakárne boly tiež zaliate vodou a celé zariadenie zničené. Veľký rozruch vyvolala voda v cigánskom tábore, kde Cigáni práve robili nejaké prípravy, chystajúc sa do mesta hrať. Keď voda vnikla do kolíb, začali kričať o pomoc a utekali v strachu pred vodou do lesov. Veľké škody boly urobené aj v pivovare, kde voda sa dostala do pivníc a tam zhltla látky, potrebné k výrobe piva. Pred Bardejovom sa nachádzal drevený most, ktorý bol postavený na mieste starého zhoreného a aj tento voda odniesla. Zaujímavé je, že starý zhorený most ostal na mieste. Na celej trati Bardejov—Prešov bola asi na 5 hod. zastavená premávka. Aj vo večerných hodinách sa diala premávka len presadením. Cestujúci sa však aj tak obávali od jazdy, lebo večerný vlak, ktorý prichádza od Bardejova do Prešova o 19. hod., doniesol iba niekoľko cestujúcich. Okolo obce Krušov sa cez celú noc pracuje, aby sa premávka k ránu uvoľnila. Povodeň vyvolala v celom Šariši veľký rozruch. Škoda činí mnoho milionov. Nakoľko voda tečie plným prúdom k Prešovu, bolo vojsko a četníctvo v celom Šariši alarmované. Vo večerných hodinách voda klesla.
Bližšie informácie:
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis udalosti z jeho publikácie. Ide o výber z danej publikácie.