1948 - Základný kameň drevokombinátu Bukóza

• V roku 1948 bol položený základný kameň drevokombinátu

• V roku 1951 – vznikol Drevokombinát Šariš n. p.

• V roku 1953 – Vranovský drevopriemysel n. p., odčlenenili sa výrobné závody z Prešova a Košíc

• V roku 1963 – v znikli Východoslovenské celulózky a papierne n.p. Hencovce

Pán Drugda riaditeľ podniku

„Detvanec s veľkým srdcom,“ takto si spomínajú na bývalého podnikového riaditeľa š. p. Bukóza Jozefa Drugdu jeho zamestnanci. Po ukončení štúdia na Chemickotechnologickej fakulte Leningradskej lesotechnickej akadémie v Leningrade, kde spoznal aj svoju manželku Rimu, nastúpil Jozef Drugda do národného podniku Bukóza v roku 1958 na pracovnú pozíciu výskumníka na technickom úseku. Postupne pracoval ako vedúci cechu celulózky, neskôr ako hlavný dispečer na výrobnom úseku, vedúci technického rozvoja podniku a výrobný námestník výrobného úseku. V máji 1970 sa stal podnikovým riaditeľom a v pozícii prvého muža Bukózy pôsobil do 31. decembra 1981. V roku 1982 nastúpil na vtedajšie ministerstvo priemyslu a po návrate do Vranova vykonával funkciu podpredsedu okresného národného výboru. „Vo Vranove sa mi splnil sen o komplexnom spracovaní dreva. Postupne sa postavila píla, nábytkáreň a preglejkáreň, v chemickej časti sme vyrábali xylózu, či viskózovú celulózu. Musím sa priznať, pri návšteve Bukózy ma potešilo, že „moja“ chemická časť ešte stále stojí,“ dodal s úsmevom Jozef Drugda, ktorého dnešnou Bukózou previedol technický riaditeľ Ján Iľko.

Jozef Drugda, ktorý bol aj vášnivým rybárom, poľovníkom a hubárom, sa stretol so svojimi viac ako tridsiatimi bývalými kolegami v kolibe v areáli Lysej hory. Po úvodnom privítaní hostí spevom ľudových piesní otvoril príjemné popoludnie S. Obický, všetci prítomní si pozreli dokument o 60 rokoch Bukózy a potom už zotrvali v rozhovoroch, pretože rozhodne bolo na čo spomínať.

• V roku 1970 - BUKÓZA, n.p. Vranov nad Topľou

• V roku 1992 - BUKÓZA a.s. Vranov nad Topľou

• V roku 1997 - BUKÓZA HOLDING a. s. Hencovce, spoločnosť BUKOCEL a.s. a ďalšie spoločnosti, patriace do tohto holdingové holdingového zoskupenia.

• ...

V roku 1950 sa začala výstavba celulózky, s ktorou paralelne začala výstavba priľahlého sídliska pre zamestnancov s plnou vybavenosťou.

Problémom obcí do ktorých boli presídlení a podnikov, ktoré im mali dať prácu boli samotné dohody, ktoré neboli spísané na papieri, ale boli uzatvorené len ústne. Záznam o dohode nebol dojednaný, pretože zástupcovia firiem Kovo Snina - Ing. Seknička a Drevokombinát Hencovce – súdruh Varga ochotne prisľúbili prijať rodiny. Po tom, čo boli rodiny presídľované do Hencoviec a začali obsadzovať jednotlivé byty, ktoré im KNV sľúbilo, Drevokombinát sa ohradil, že dané bytové jednotky prisľúbilo dať odborníkom, kým Blažovčania sú poľnohospodári. Na základe žiadosti KNV Drevokombinát súhlasil obsadiť presídlencami 12 bytových jednotiek. Po tom, čo dňa 30. júna 1952 prišiel súdruh Matys a oznámil, že majú uvoľniť ďalších 10 bytových jednotiek zástupcovia Drevokombinátu spísali dňa 3. júla protest proti tomuto postupu. Ako dôvody uviedli: a)svojím jednaním ste porušili vzájomné ujednanie a prevádzate Vaše jednostranné rozhodnutia bez dohody s nami b)konáte bez vedomia a súhlasu našich nadriadených orgánov, ktoré sú jedine oprávnené disponovať investičnými statkami a svojim jednaním porušujete socialistickú plánovaciu disciplínu c)vaše jednanie porušuje platné zákonné ustanovenia o kolaudácii bytov a daní týchto do užívania len na základe užívacieho povolenia d)váš postup znižuje pracovnú a občiansku morálku našich zamestnancov, lebo keď tí vidia, že obsadzujete bytové jednotky proti obsahu naších vzájomných ujednaní, napodobňujú vaše jednanie a svojvoľne tiež obsadzujú byty. Iní zamestnanci žiadajú o uvoľnene zo služieb nášho podniku, keď vidia, že byty, ktoré im boli prisľúbené sa obsadzujú inými obyvateľmi, čo ohrozuje včasné dokončenie výstavby nového závodu e)plne súhlasíme s tým, že vysídlenie určitých území je vo verejnom záujme. Nijako však nemôžeme súhlasiť s názorom, že je vo verejnom záujme, aby títo presídlenci boli ubytovaní v bytoch podniku, ktoré boli určené pre odborných zamestnancov závodu, bez ktorých je nemyslitené zahájenie prevádzky nášho nového závodu.

Z ďalšej sťažnosti Drevokombinátu zo dňa 11. septembra 1952 sa dozvedáme, že KNV obsadilo vysťahovalcami 36 bytových jednotiek. 4

Čo sa týka samotných presídlencov žiadali od drevokombinátu, aby im postavili súkromné maštale pre dobytok, aby sa mali kde oň starať. Mzdy ľudí nedosahovali požadovanú hodnotu, pretože závod sa riadil ustálenými normami ŠKP. Drevokombinát s tým nebol spokojný, pretože potreboval ľudí vzdelaných v zámočníctve, kým pridelený ľudia boli väčšinou lesníci a poľnohospodári.