1930 - Kultúrne prostredie a spoločenský život vo Vranove v historickom kontexte

Spoločenský život vo Vranove sa odohrával na pôde niekoľkých fungujúcich spolkov. Od roku 1895 to bol napríklad Vranovský remeselnícky spolok a keď v máji v roku 1901 zachvátil Vranov rozsiahly požiar, aj „ohňohasičský spolok“. Predsedom oboch spolkov bol notár Pavol Füzesséry. Najväčšie udalosti sa oslavovali v „traktikarni“ /hostinci/ hotela Rakoci, ktorý stál na ľavej strane, v dolnej časti Hrunkovskej ulice. Hotel bol neskôr premenovaný na hotel Praha a v čase vojny vyhorel tak, že ho museli zbúrať.

V roku 1902 príslušníčky z popredných rodín miestnej honorácie si začiatkom marca založili Spolok Alžbeta. Predsedníčkou sa stala pani Fuzesséryová, manžel bol v tom čase obvodným notárom, podpredsedníčkami panie Strompfová a Vernerová, pokladníčkou pani Udvardyová. Svoje aktivity prezentovali najmä na výstavkách ručných prác.

Od roku 1939 funguje vo Vranove katolícky kultúrny dom, ktorý buduje Jozef Knoblich s veľkým zanietením /celou dušou/. Buduje bez odmeny, naopak do jeho základov investuje vlastných 30 000,- československých korún, vo vlastnej dielni, z vlastného materiálu vyrába okná a dvere. Myšlienku postaviť nový kultúrny dom mu vnukli starosti o nezamestnanosť miestnych chlapcov a rozrastajúce sa divadelné a športové aktivity členov Jednoty - Orlov. Pretože kultúrny dom bol v krátkom období po jeho výstavbe zhabaný gardistami, J. Knoblich musí vybavovať nájomné až na ministerstve, aby tak splatil pôžičku aspoň spolku Edlet. Pre vranovskú verejnosť slúži kultúrny dom dodnes.

V roku 1890 - vzniká prvá verejná knižnica vo Vranove nad Topľou na pôde vranovského kasína. „Kasíno“ však neoznačovalo centrum hazardných hier, ale kultúrno-spoločenský spolok, kde sa schádzali promaďarsky cítiaci obyvatelia Vranova. Tu čítali knihy a diskutovali o kultúrnych a spoločenských otázkach Vranova a okolia. Prvým knihovníkom sa stal okresný zverolekár dr. Jozef Horgónyi. V knižnici sa v tomto období nachádzalo 987 zväzkov kníh.

V roku 1922 zanikla Zemplínska župa a ešte koncom roku 1921 zanikla činnosť Vranovského kasína (knižnice a čitárne), ktoré fungovalo od roku 1854. 1.apríla 1922 vznikla pričinením Matice slovenskej vo Vranove matičná knižnica, ktorá bola zároveň verejnou knižnicou. Časopis Zemplínska stráž (16. apríla 1922) v tom čase uverejnil na svojich stránkach rozsiahly článok, v ktorom uvádza: „Odbočka Matice slovenskej vo Vranove za prispenia niekoľkých obetavých jednotlivcov zriadila knižnicu a požičiava za mierny honorár knihy svojim členom. Knižnica táto pozostáva z 358 zväzkov a bude podľa finančnej schopnosti postupom času vhodne doplňovaná.“

Z histórie vranovskej obecnej knižnice sa dozvedáme aj o tom, aký dôležitý bol rok 1939 pre jej osud. Správy o jej činnosti priznávajú, že v prvom polroku v dôsledku „vzrušených čias“ bola návštevnosť knižnice slabšia. K zlepšeniu došlo od leta tohto roku, keď sa knižnica „presťahovala do nových, plne vyhovujúcich miestností Kultúrneho domu“.

Od roku 1938 bol nový Katolícky kultúrny dom vystavaný za 250 tisíc Ks pod súpisným číslom 1. 

Novú kvalitu služieb čitateľom znamenalo otvorenie čitárne, ktorú s podporou vládneho komisára A. Džatku odovzdali v mesiaci novembri. Knižnica bola otvorená každú stredu a sobotu od 16. a 18. hodiny, čitáreň každý deň od 17. do 19. hodiny a v nedeľu od 15. do 18. hodiny.

Okrem toho na meštianskej škole fungovala školská knižnica, ktorá mala v školskom roku 1931/32:186 zväzkov v učiteľskej knižnici, 620 zväzkov v žiackej knižnici z toho 444 učebníc. V roku 1937 už mala učiteľská knižnica 460 zväzkov a žiacka knižnica 1002.

Na základe Zákona č.67/1919 Zb. Z a n.boli vytvorené okresné osvetové zbory /OOZ/. Vo Vranove OOZ až do novembra 1924 pracoval pod predsedníctvom okresného náčeníka Antonína Horátia, tajomníkom bol Karol Otruba, správca ľudovej školy, a pokladníkom Zigmund Kemény, správca daňového úradu. Keďže všetci boli preložení na nové pracoviská, dňa 28. novembra 1924 sa konalo „valné“ zhromaždenie OOZ, na ktorom boli prerokované otázky programu zboru na zimné obdobie, ako aj voľba nového predsedníctva. Za presedu bol zvolený poštmajster Pichla, vo funkcii podpredsedu zostal učiteľ Jozef Helméczy, za tajomníka bol zvolený učiteľ Jozef Žák a pokladníka profesor Viliam Tarján. Okresný úrad na schôdzke zastupoval Štefan Durčinský.11

Vo Vranove bolo v roku 1930 okolo 20 spolkov a organizácií: OOZ, Matica slovenská, Československý Červený kríž, Dobrovoľný hasičský zbor, Slovenská liga, Živena, Čižmársky kruh, Svojpomoc- samovzdelávací remeselnícky spolok, Roľnícka beseda, Okresná starotlivosť o mládež, Zväz československých dôstojníkov, Masarykova protituberkulózna liga, Masarykova protiletecká liga, Židovský podporný spolok, Židovský ženský spolok, Skaut, a telovýchovné jednoty.

Začiatkom februára 1934 sa konala pracovná schôdza pre knihovníkov a kronikárov okresu. Obecný úrad sa 21. februára 1933 rozhodol založit obecnú kroniku a jej vedení poveril Viktora Jungera, riaditeľa meštianskej školy. Osud vranovskej kroniky je od roku 1945 neznámy, a tak historikom ako zdroje ostávajú len novinové články a archívne materiáy.

Najbohatšie aktivity vykazoval Miestny odbor Matice slovenskej. Prípis hlavného súžneho Horátia vyzýval k založeniu odbočky Matice slovenskej so sídlom vo Vranove. V januári bilancoval reakciu na túto výzvu a musel konštatovať, že vzhľadom na nízky počet prihlásených bola táto výzva nenaplnená. Ustanovujúce slávnostné zhromaždenie sa uskutočnilo 19. februára 1921. Zúčastnilo sa jej 50 osôb, ktorí si za predsedu zvolili Dr. Andreja Pitku, za tajomníka Franka Čiperu a za pokladníka Žišku Keménya.

Takmer všetku iniciatívu činnosti MO MS preberajú tu žijúci prílušníci českého národa, ktorí po vzniku republiky zaplnili uvoľnené miesta v adminitratíve školstve, pričom zvlášť silné zastupenie mali v miestnej vojenskej posádke.

Ich vpyv bol zrejmý aj po voľbe nového výboru MO MS 2. februára 1923, keď valné zhromaždenie za predsedu opäť zvolilo Čecha, Antonína Horatia, okresného náčelníka a za podpredsedu Emila Rutára, správcu pošty. Tajomníkom sa stal Jozef Vašina, učiteľ, knihovník Jozef Znaminko, úradník, a pokadníkom Ludvik Jurásek, úradník. Obdobne tomu bolo aj v ďalšom volebnom období. Vranovčanov nachádzame v týchto funkciách až v 30-tych rokoch.

Medzi funkcionármi zvolenými v roku 1936 už sú aj starosta Vranova Eduard Béreš, nový správca ľudovej školy Jozef Helméczy, obchodník Jozef Džatko, cestmajster Ján Magda a i. Medzi najzávažnejšie rozhodnutia, aké MO MS vo Vranove hneď na začiatku svojej činnosti urobil, nesporne patria tieto dve: rozhodnutie o vydávaní „nepolitického spoločenského časopisu Zemplínska stráž a o založení knižnice. Prvé číslo Zemplínskej stráže vyšlo 31. marca 1922 a posledné 23. marca 1923. Celkove vyšlo dvanásť čísiel. Formát časopisu bol 31x24 cm a počet strán sa pohyboval od štyroch do dvanásť. Časopis tlačila tlačiareň Samuela Singera vo Vranove. Z obsahu článkov sa dozvedáme, čím žili, Vranovčania na začiatku dvadsiatych rokov.

Posledné voľby výboru MO MS vo Vranove pred vznikom samostatnej republiky sa uskutočnili 23. januára 1938. Nový výbor pracoval až do zániku repubiky v tomto zložení: predseda V. Junger, podpredseda J. Helméczy, tajomník Jozef Kovař, pokladník Vojtech Erdélyi." Organizáciou, ktorá mala veľmi blízke poslanie s Maticou slovenskou, bola Slovenská liga, ktorá vznikla v Bratislave v októbri 1920, a to z podnetu americkaj Slovenskej ligy. Jej úlohou bolo hmotne i duchovne zveľadovať národné povedomie, osvetu a národný život najmä v slovenskom pohraničí a v národnostne zmiešaných oblastiach. Preto je na prvý pohľad prekvapením, že vznikla a pôsobila aj v slovenskom prostredí Vranova. Sme toho názoru, že jej vznik treba vidieť v širších súvislostiach, najmä vo vzťahu k vysokému percentu Vranovčanov hlásiacich sa do roku 1918 k maďarskej národnosti, ale aj v pretrvávajúcich maďarónskych tendenciách po vzniku republiky, keď pre niektorých Vranovčanov ešte dlho bolo charakterstickým vyjadrenie: „Mám lem tak hutoric, ta volim diškurovac po maďarsky"