11. Kostol ev. a. v. Kladzany a náhrobok

Obec Kladzany

Kladzany ležia na ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130 m. Prvá správa o Kladzanoch je v listine z roku 1391, v ktorej sú doklady o ceste do dediny aj o chotári Kladzian. V 15. - 16. storočí zapisovali dedinu pravidelne pod názvom Klazan, ojedinele Claczan, prípadne Keleschen. Boli to maďarizované tvary pôvodného slovenského nárečového názvu (z, do) Kladzian, koreniaceho v slove klada. Hoci motív vzniku názvu Kladzany zostáva nejasný, predsa starobylá koncovka -a n y vedie k názoru, že kladzianske sídlisko jestvovalo aj pred 11. storočím. V 15. - 17. storočí boli vlastníkmi dediny zemania z Dlhého Klčova, Hrušova, Hrabovca. V Kladzanoch jestvoval kostol zaiste pred 16. storočím, avšak správy o ňom sú od 16. storočia. V roku 1599 v ňom slúžil bohoslužby evanjelický a. v. kazateľ, neskôr bol postupne filiálnym kostolom farností Kučín, Hrabovec, Pozdišovce. Okolo roku 1700 bol tamojší kostol ešte drevený. V kladzianskom chotári sa v 15. - 16. storočí nachádzali vinice, o ktorých je doklad z roku 1521. Kladzianske sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od troch port. Štyri domácnosti boli želiarske a dve slobodnícke, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. V roku 1600 bolo v sídlisku jedenásť obývaných poddanských domov, ale aj kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia boli Kladzany stredne veľkou dedinou s poddanskými i farskými, slovenskými obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,5 porty. Napriek chudobneniu obyvateľov boli Kladzany aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po dvanástich poddanských domácností.

Vypálenie obce Nemcami

Nemeckí vojaci podpálili obec dňa 29. novembra 1944 vo večerných hodinách. Nemci vyháňajú už i občanov Hencoviec. Ľud uteká do noci. A v tom už vyšľahujú plamene nad Kladzanmi (22 hod. 40 minút). Oheň ničí to, čo ľud prácou tvrdo budoval dlhé roky. A po zničení Kladzian podpaľači odišli do Hencoviec, kde pokračovali vo svojej hnusnej robote. Nemilosrdní Nemci podpaľovali v Kladzanoch budovu za budovou, stoh za stohom. Tí, ktorí v obci ostali, hovorili, že Nemci poodpínali i vedrá na studniach a pospúšťali do studní, aby znemožnili hasenie. Celkové zničenie obce Kladzian bolo odhadnuté na 90 %. V takto zničenej obci našla občanov zima. Táto však nebola najväčším dopustením, nešťastím bolo, že sa tu ustálil front a trvalo to vyše mesiace. V Nižnom Hrabovci, Kučíne, Kladzanoch, Hencovciach a v Továrnom boli Rusi a od Vranovského Dlhého smerom na Podčičvu boli v bojových pozíciach Nemci. Pre dobytok nebolo krmu. Bolo ho treba zaobstarať v susedných obciach, ktoré nevyhoreli a doviezť. Bolo to nebezpečné, lebo Nemci na povozy strieľali. Ľudia sa ubytovali hromadne v tých nemnohých domoch, ktoré sa zachovali, lebo ich niekto včas uhasil alebo v pivniciach. Bývali spolu s ruskými vojakmi.

Zažitok

Ja som prežila najhroznejšie chvíle vo vojne. Bola som ešte malá, ale veľmi dobre sa na to pamätám. Keď som bola doma ešte s mladšou sestrou, sme sa hrali a zrazu počujeme akýsi hukot. Do nášho dvora vošli vojaci s tankom. Som myslela, že nás hneď pozabíjajú. Utekali sme z domu s plačom preč. Potom sme museli nechať svoj dom, všetky veci zbaliť do voza, a to všetci obyvatelia dediny. Voz za vozom pomaly išiel a Nemci stále chodili okolo nás, aby sa nikto nevrátil naspäť. Večer nás opustili, každý s radosťou sme sa vracali domov, ale doma veru sme sa nepotešili. Deti sme spali v pivnici a zrazu bolo počuť strašný krik horí. O maličkú chvíľu bola celá dedina v plameni. My sme boli von z dediny na lúkach a pozerali sa na šľahajúce plamene do výšky. Keď to všetko dohorelo rodičia sa vrátili domov s veľkým žialom a strachom či nemáme zamínovaný aj dvor. Nechcela by som už druhýkrát prežívať takéto chvíle, ktoré sú nezabudnuteľné.