Vranov nad Topľou patrí medzi mestá, ktoré si udržiavajú stabilné verejné financie, no v porovnaní s inými slovenskými mestami zaostáva. Vyplýva to z posledného hodnotenia inštitútu INEKO, ktorý dlhodobo sleduje finančné zdravie samospráv.
Mesto dosiahlo skóre približne 4,4 bodu zo 6, čo ho radí medzi finančne „zdravé“ samosprávy. V rebríčku slovenských miest sa však nachádza na 122. mieste zo 141 skúmaných miest.
Z pohľadu bežného hospodárenia Vranov nevykazuje zásadné problémy. Jeho rozpočet končí v miernom prebytku, čo znamená, že mesto nemíňa viac, než zarobí.
Ekonomicky povedané, Vranov „žije v rámci svojich možností“. Tento prebytok je však relatívne nízky, čo mestu neposkytuje výraznú finančnú rezervu do budúcnosti.
Horšie vychádza mesto pri zadlženosti. Dlh Vranova dosahuje približne 27 % jeho bežných príjmov, čo je viac než priemer slovenských miest.
Hoci nejde o kritickú úroveň, znamená to, že mesto má menší priestor na ďalšie investície bez zvýšenia finančného rizika.
Kľúčovým slabým miestom sú splátky dlhu, ktoré výrazne zaťažujú mestský rozpočet. Na ich obsluhu ide približne 15 % bežných príjmov, čo je niekoľkonásobne viac než je celoslovenský priemer.
To v praxi znamená, že značná časť rozpočtu je „viazaná“ na splácanie minulých záväzkov a nemôže byť použitá na rozvoj mesta, služby či investície.
Na druhej strane, Vranov nevykazuje výrazné problémy s neuhradenými záväzkami. Faktúry a záväzky si plní načas, čo svedčí o dobrej finančnej disciplíne.
Podľa INEKO sa finančné zdravie slovenských miest po pandémii síce stabilizovalo, no výraznejšie sa nezlepšuje. Vranov je typickým príkladom tohto trendu.
Nie je v krízovej situácii, no zároveň sa neposúva medzi finančne najsilnejšie mestá.
Vranov nad Topľou možno označiť za finančne stabilné, ale nie výkonné mesto.
Jeho rozpočet je síce vyrovnaný a mesto funguje spoľahlivo, no vyšší dlh a najmä vysoké splátky obmedzujú jeho rozvojový potenciál.
Financie Vranova nad Topľou dnes nepredstavujú akútne riziko. Ak však chce mesto do budúcnosti napredovať rýchlejšie, bude musieť znížiť záťaž spojenú so splácaním dlhov a vytvárať väčšie rozpočtové rezervy.
Predstav si, že INEKO sa pozerá na Vranov ako na domácnosť a pýta sa 4 otázky:
👉 Vranov: áno, ale len mierne
prebytok cca +4 %
🧠 Preklad:
Mesto síce „zarobí viac než minie“, ale nevytvára veľkú rezervu.
➡️ Je to ako rodina, ktorá si niečo odloží, ale nie veľa.
👉 Vranov: skôr áno (nad priemerom)
dlh cca 27 % príjmov
🧠 Preklad:
Nie je to extrém, ale má viac dlhov než väčšina miest.
➡️ Ako keby si mal vyššiu hypotéku než tvoji susedia.
👉 Vranov: veľa (hlavný problém)
splátky cca 15 % rozpočtu
🧠 Preklad:
Veľká časť peňazí ide na splátky →
➡️ mestu zostáva menej na rozvoj
👉 Toto je NAJSLABŠÍ bod Vranova
👉 Vranov: väčšinou áno
takmer žiadne dlhy po splatnosti
🧠 Preklad:
Mesto funguje spoľahlivo, nemá chaos vo faktúrach.
INEKO si povie:
👍 hospodári s malým prebytkom
👍 neomeškáva platby
⚠️ má vyšší dlh
❗ má vysoké splátky
➡️ výsledok:
stredné až dobré finančné zdravie (cca 4,4 z 6)
👉 Vranov je ako človek, ktorý:
✔️ má stabilný príjem
✔️ platí účty načas
❗ má väčší úver
❗ a splátky ho dosť zaťažujú
➡️ nie je v problémoch, ale ani vo výbornej kondícii
Vranov nad Topľou je finančne stabilné mesto, ktoré síce hospodári zodpovedne, no jeho rozpočet výrazne zaťažujú splátky dlhu, čo ho drží skôr v priemere.