Štefan Čech, letec

(*19. 8. 1917 - †marec 2003)

Prvý a doteraz aj posledný príslušník vojenského letectva z obce Čemerné. Veľkú časť svojho života prežil bez otca. V roku 1939 narukoval do práve sa tvoriacej Slovenskej armády. Využil podmienky náboru a vybral si letectvo. Do letectva sa zaúčal v Nemecku. Po vyškolení pôsobil na rôznych miestach v Armáde Slovenskej republiky. 

Štyri dni pred vypuknutím Slovenského národného povstania sám vzlietol z prešovského letiska a odletel na východ. Po prelete nemecko–slovenského frontu na Ukrajine pristál pri Ľvove. Spomína, ako na lietadlo strieľali Nemci i Rusi. Pristál s poškodeným horiacim strojom na ruskej strane. Po rôznych vyšetrovaniach a preverovaniach vstúpil do tvoriacej sa Československej armády gen. Svobodu. 

Robil nálety priamo na frontovej línií. Napokon ho zostrelili. Vyskočil zo zasiahnutého dymiaceho stroja a pristál vo vodách Čierneho mora. Zachránili ho sovietski námorníci. Po krátkom zotavení a dvojdňovom vyšetrovaní bol opäť nasadený do boja na front poniže Krakova. 

Tretí raz bol zostrelený severne od Ostravy. Podarilo sa mu núdzovo pristať už na oslobodenom území. 

Po skončení 2. svetovej vojny slúžil na letiskách v Trenčíne, na Sliači, Prahe, Prostějove a nakoniec v Prešove. Za odvahu dostal 11 vysokých vojenských vyznamenaní. Najviac si však cenil vojenský kríž I. triedy. Je majiteľom dvoch vysokých vyznamenaní Sov. zväzu. Dobrák od kosti, skromný, ťažko chorý, opustil tento svet, v marci 2003.