Vranov okrem iných vierovyznaní na prelome 19. a 20. st. obývali aj kalvíni a evanjelici. Evanjelici a kalvíni sú prívržencami reformácie a duchovne majú k sebe blízko. Dohodli sa na spoločnom kostole, vybrali si pozemok, avšak kvôli vojne im zámer nevyšiel.
Po vojne a vzniku Československa sa rozhodli postaviť každý svoj. Evanjelici boli väčšinou Slováci a kalvíni Maďari, a to bol zrejme dôvod postavenia dvoch kostolov. Organizátorom výstavby kalvínskeho kostola bol Gábor s podporou manželky Etelky a detí. Na výstavbu kostola rodina poskytla okrem pozemku prepravné služby, stavebný materiá (kameň a drevo). Nesmieme opomenúť sedlisského zemana Raksányiho, ktorý tiež finančne významnou mierou prispel na výstavbu kostola, ako aj veriaci občania. Kalich a poháre vrátane prestierania venovala rodina Kolozsváryova z Nižného Hrabovca. Vysvetlil ho v roku 1931 biskup kalvínskej cirkvi Péter Mihály. Bohoslužby boli až do roku 1985 zásluhou farára michalovského zboru ref. cirkvi Juraja Gazdoviča v maďarskom jazyku. Kalvínsky kostol mesto vrátilo rodine bez zbytočných prieťahov, ale oklieštený inžinierskými sieťami a utopený skoro meter pod úrovňou okolitých komunikácií.
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis objektu z jeho publikácie História vranovských ulíc (2015). Ide o výber z danej publikácie.