3. Technická kultúrna pamiatka Hanušovské viadukty

V rokoch 1940-1942 boli na novopostavenej trati Prešov – Strážske vybudované štyri železničné viadukty v celkovej dĺžke 946,92 m.

Prvý viadukt leží v priamom smere v km 33,789 tesne pred zhlavím železničnej stanice Hanušovce nad Topľou v smere od Bystrého. Trať má v smere na Prešov stúpanie 10 ‰. Konštrukcia viaduktu je 92,80 m dlhá a skladá sa z troch polí s rozpätím 3x30 m. Mostovka je horná a najväčšia výška koľaje nad terénom je asi 22,50 m.

Druhý v poradí je Hanušovský viadukt. Vybudovaný bol nad údolím hanušovského potoka v južnej časti Hanušoviec nad Topľou. Leží v oblúku so začiatkom v km 36,457. Tesne pred viaduktom je zastávka Hanušovce nad Topľou mesto. Mesto leží s časti aj v údolí pod viaduktom. Viadukt sa skladá z jedného klenutého otvoru v strážskej opore svetlosti betónovej klenby 7,00 m a deviatich otvorov s oceľovou konštrukciou priehradovou rozpätia 1x30,5 m a 8x42,40 m, takže most je dlhý 389,90 m. Prvé štyri otvory sú v pravostrannom oblúku polomeru 350 m, dva otvory sú v prechodnici a posledné tri otvory sú v priamke. Niveleta železnice má stúpanie 10 ‰. Mostovka je horná a mostné piliere majú v závislosti od terénu rôznu výšku, najvyšší pilier dosahuje výšku takmer 28 metrov a najväčšia výška koľaje nad terénom je asi 40 m.

Stavba spodnej konštrukcie viaduktu si vyžiadala výkop cca 15 000 m3, v hlbokých stavebných jamách, asi 15 000 m3 betónového a cca 2 500 m3 obkladaného muriva, výstavba trvala od septembra do augusta 1942. Na výkopových prácach zakladacích bolo treba odpracovať okolo 260 000 hodín a na prácach murárskych a betonárskych cca 330 000 hodín. Veľmi smutnou škvrnou je fakt, že ho stavali väzni z neďalekého koncentračného tábora a slávnostne ho otvoril prezident fašistického štátu Jozef Tiso. Viadukt je vzácnou technickou pamiatkou, pretože je najdlhším železničným mostom postaveným v oblúku nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.

Viadukt bol na sklonku druhej svetovej vojny poškodený nemeckým vojskom pri ústupe. Oporné múry boli poškodené a oceľové konštrukcie zhodené s pilierov pokrútené ležali v údolí. Len krajné konštrukcie zostali hore.

Tretí viadukt leží v priamom smere neďaleko druhého najdlhšieho viaduktu v km 37,286. Vybudovaný je v priamke pri stúpajúcej nivelete železnice 11.52 ‰. Konštrukcia je 271,12 m dlhá a skladá sa zo štyroch polí priehradovým rozpätia po 51.20 m a z krajných polí z dvoch združených železobetónových klenieb svetlosti po 12 m. Mostovka je horná a najväčšia výška koľaje nad terénom je asi 33,0 m

Štvrtý viadukt leží v obvode výhybne Pavlovce, dnes je to iba železničná zastávka. Viadukt je vybudovaný v priamke, v priechodnici a v ľavostrannom oblúku polomeru 450 m. Niveleta železnice stúpa 10,3 ‰. Mostovka je horná a najväčšia výška koľaje nad terénom údolia je asi 30 m.

Celková váha viaduktu sa prirovnáva k 134 vlakovým vagónom.

Prečo nespadne? Každý pilier má pod sebou základ hlbší, ako je jeho výška.

Viadukty poškodené počas druhej svetovej vojny boli po skončení vojny boli obnovené a jej posledný úsek medzi Strážskym a Pavlovcami bol odovzdaný do prevádzky 30. novembra 1947.