Imrich Fejerváry, pavlín

Pavlíni boli do Vranova pozvaní v roku 1672, ale už viac ako 230 rokov pred nimi tu pôsobili františkáni (Kostol postavili okolo roku 1441). Vtedy, ale tento kostol nemal ešte prívlastok pútnický. Podľa histórie vieme, že tento kostol prevzali od františkánov do svojej správy evanjelici a spravovali ho v čase 1540 - 1672. Teda pavlíni prevzali tento kostol od reformovaných evanjelikov. V auguste 1708 v dome rodiny Berčéniych krvavo slzil Mariánsky obraz. Očitými svedkami tejto udalosti boli dvaja otcovia pavlíni a miestni ľudia. Dňa 27. augusta 1708 páter Augustín Hnatovič OSPPE zotrel tieto slzy z obrazu. Tento milostivý obraz bol následne slávnostne prenesený do vranovského kostola a vložený do hlavného oltára. Presne dňa 8. septembra 1708 zasvätili kostol Narodeniu Panny Márie. Od toho času každoročne 8.septembra privolával putujúcich mariánskych ctiteľov zo všetkých končín stredného a severného Zemplína. Po zrušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov vo Vranove. Otcovia pavlíni sa tu vrátili späť po viac ako 200 rokoch v septembri 1990. Priviedol ich otec Leander Tadeusz Pietras OSPPE, rehoľník, kňaz, ktorý prišiel na Slovensko v roku 1990 po dlhých rokoch ako prvý pavlín z Jasnej Hory v Čenstochovej. Pôsobil ako prior Kostola Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou a zaslúžil sa o jeho titul bazilika minor.

Po vyhnaní protestantov sa opäť vrátili do opustených kostolov ich dávni vlastníci, katolíci. Tak sa napr. stalo vo Varanno (Vranov) na Zemplíne, kde sa usadili pavlíni. Ich životy napĺňal boj a chudoba.

Taktiež o. Imrich Fejervári a o. Gregor Dubnický zažili ťažké prenasledovanie zo strany protestantov, ktorí sa pomstili za pavlínsku činnosť pri obrátení inovercov. V noci napadli kláštor vo Varanno (Vranov). Otcovia pavlíni nemali čas na zorganizovanie obrany. Útočníci zabili príbuzného otca Imricha Fejerváriho. Obidvoch pavlínov vliekli po necestách, kameňoch a močiaroch o hlade a smäde, nedávajúc im ani chvíľu na oddych, a tak ich priviedli až do Szihalom. Tu sa nad nimi zľutoval farár Told a zaplatil za nich výkupné, a tak boli oslobodení.

Paulíni museli na istý čas prerušiť svoju činnosť v Hornom Uhorsku, kde s úplným odovzdaním vynaložili toľko námahy pri vykonávaní misijnej činnosti. Dôvodom bolo povstanie horlivého kalvína Imricha Tökölyho.

Imrich Tököly bol sedmohradský vojvodca, vodca protihabsburského povstania. Narodil sa 25. 9. 1657 v Kežmarku, zomrel 13. 9. 1705 Nikodemia, Turecko, od 1906 pochovaný v Kežmarku.

Bol sedmohradské a uhorské knieža, vodca protihabsburského stavovského povstania. V rokoch 1676 a 1682 prenasledoval pavlínov vo Vranove. V roku 1676 prívrženci Imricha

Tökölyhovo Vranove prepadli pavlínov a kláštor vyrabovali. Po uplynutí šiestich rokov vyhnali pavlínov z kláštora, ktorý odovzdal protestantom.

Práve v tom istom čase, keď Čenstochovský kláštor výnimočne slávil 300.výročie svojej existencie, kalvín Tököly obsadil Košice, Prešov, Tokaj, Nitru a ďalšie mestá Horného Uhorska (1682). Vyhnal katolíkov, predovšetkým kňazov a rehoľníkov, keď sa nechceli pridať k nemu, a kostoly odovzdával Luteránom. Obsadil aj dve misionárske strediská pavlínov: kostoly a rezidencie spolu s vybavením vo Vranove a v Kežmarku, a pavlínov vyhnal.