Anna Lesznai, umelkyňa

Spisovateľka, maliarka.

• Dátum a miesto narodenia: 3. januára 1885, Nižný Hrušov.

• Dátum úmrtia: 2. októbra 1966, New York, New York, USA.

Anna Lesznai sa narodila 2. januára 1885 ako druhé dieťa významného peštianského lekára/advokáta ? Geyza Moscovitza a jeho manželky Hermíny Hatvany Deutschovej. Oficiálne žili v Budapešti, no Moscovitz odkúpil kaštieľ v zemplínskej obci Nižný Hrušov, (v tom čase súčasť Uhorska) a tam spolu s rodinou trávil jarné a letné mesiace. Dedina a kúria mali na malú Annu veľký vplyv, a Nižnému Hrušovu ostala verná i v dospelom veku. Hoci napr. v roku 1907 sa učila maľovať v Budapešti u Károlyho Ferenczyho a Simona Hollósyho či dokonca sa nechala zapísať do školy Luciena Simona v Paríži, po otcovi zdedila milý zvyk vždy v jari a v lete zakotviť v milovanej kúrií. Platilo to i vtedy, keď padla Republika Rád (1919) a Anna Lesznai dočasne emigrovala do Viedne, kde vychádza i jej básnická zbierka Zatúlané litánie (Eltévedt litániák, 1922). Pravidelne sa však stále vracia do Nižného Hrušova, kde hostí popredných umelcov a intelektuálov tej doby (Béla Balázs, Endre Ady, Margit Kaffková, Emma Ritoóková, Róbert Berény, Zoltán Kodály, Béla Bartók...).

Keďže Anna Lesznai žila čulým spoločenským životom; už v roku 1912 vystavovala svoje umeleckopriemyselné návrhy v Budapešti, Miskolci, Arade a Viedni, a najmä v rokoch 1925 – 1930 sa zúčastňovala viacerých skupinových výstav vo Viedni (Neue Galerie, Heller, Bukun, Österreichische Museum), v rokoch 1932-1938 na ďalších (KUT, Nemzeti kiállítás), a keďže bola aj členkou viacerých umeleckých skupín (napr. Nyolcak a Vasárnapi kör), často cestovala mimo Nižného Hrušova

Súkromný život

Malika, ako ju v obci dôverne volali, bola prvýkrát vydatá v roku 1902, s Károlyom Garayom, no už v roku 1903 sa rozviedli. Z tohto manželstva pochádzal najstarší a najobľúbenejší syn, Károly.

Druhý raz sa vydala za dlhoročného priateľa Oszkára Jázsiho (1913). Z tohto zväzku pochádzal Ferkó, ktorý však zomrel v dojčenskom veku.

O dva roky (1915) sa Malike a Oszkárovi narodil ďalší syn, Györky Jászi.

O ďalšie ďalšie dva roky (1917) porodí syna Andrása Jásziho.

Už v roku 1919 sa však zhoršili i pomery v jej druhom manželstve; slobodomyseľná intelektuálka ťažko dokáže skĺbiť pracovný a manželský život, navyše, do jej života vstupuje nový muž, grafik Tibor Gergely. Spoznali sa spolu práve na nedeľných debatách klubu Vasárnapi kör. Preto sa v roku 1920 Anna s Oszkárom rozvedie – avšak napriek tomu ostávajú do konca života veľmi blízkymi priateľmi a „duchovnými druhmi“. Ešte v tom roku začína žiť s Tiborom, ktorý navrhne i prebal na spomínanú knihu Zatúlané litánie. Až po jeho boku nachádza citovú spokojnosť a ostáva s ním prakticky do konca života.

Rok 1939 sa jej však stal osudným. 2. novembra bola Viedenská arbitráž a mnohé územia južného Slovenska pripadli Maďarsku; Slovensko tak prišlo o vyše štvrtinu svojho územia. Anna Lesznai ako maďarská židovka, ktorá beztak udržiavala kontakty s Budapešťou, možno dúfala, že aj Nižný Hrušov pripadne Maďarsku, to sa však nestalo. Potom, čo bola 14. marca 1939 na naliehanie Adolfa Hitlera vytvorená 1. Slovenská republika, Anna Lesznai sa rozhodla opustiť nový nemecký satelit i celú nacizmom poznačenú Európu, hoci to znamenalo opustiť i milovanú obec, kúriu, záhradu. „Pani Malika sa rozlúčila s Hrušovom s veľkým smútkom,“ konštatuje tento fakt pani Božena. Ešte pred odchodom Malika zverila mnoho vzácnych vecí do úschovy práve tejto rodine. Tá vzácny porcelán zamaskovala do stien v pivnici, zvyšok aj s menným zoznamom zamurovali do špajze. Predpokladali, že pani Malika sa vráti hneď, ako sa upokoja spoločensko-politické pomery. Už v septembri toho roku však bola vyhlásená vojna, ktorá prerástla do druhej svetovej. Vtedy však už Anna Lesznai s dvomi mladšími synmi a manželom Tiborom Gergelym žila v Spojených štátoch, kam v roku 1939 spoločne emigrovali. V Hrušove ostal len syn Károly s manželkou, tá sa však napokon rozhodla emigrovať tiež a odišla do Košíc (vtedy súčasť Horthyho Maďarska).

Hoci bol Károly židovskej národnosti, dostal ako hospodársky dôležitá osoba výnimku. Ako jediný z hrušovských Židov nebol transportovaný. Relatívne v pokoji žil až do roku 1944, kedy sa rozhodol zapojiť do povstania. O tom, čo presne robil, sa dnes už nevie. Mimoriadne tragické sú okolnosti jeho smrti.

V Amerike sa Anna Lesznai naďalej venovala umeleckej, ale najmä pedagogickej činnosti. Viedla umeleckopriemyselné kurzy a prednášala o maďarskom umení. V roku 1946 v New Yorku otvorila svoju vlastnú výtvarnú školu. V tomto období začína pracovať na románe Na počiatku bola záhrada (Kezdetben volt a kert).

V roku 1965 prichádza pani Malika na pozvanie Svetového združenia Maďarov po prvý raz od roku 1939 domov; do Maďarska. Nepobudne tu dlho, ale v roku 1966 sa sem vráti pri príležitosti vydania svojho už spomínaného románu Na počiatku bola záhrada. Podľa slov pani Boženy sa na túto cestu tešila, zároveň sa jej však aj desila. „Keď v roku 1966 mala pricestovať do Budapešti, cítila blízkosť Hrušova, ale nenabrala dosť odvahy a sily, preto si radšej do Budapešti pozvala babičku. Zvítanie bolo srdečné, spoločné spomienky privodili radosť zo stretnutia, ale aj slzy uvoľnenia.“

V tom istom roku, 2.novembra, je už Anna Lesznai späť v New Yorku, kde umiera. Jej telesné pozostatky neskôr na základe jej želania umiestnia v budapeštianskom cintoríne Kerepesi temetö. Večne odpočíva so svojím bratom Ivánom Moscovitzom, ktorý zahynul hrdinskou smrťou ešte v roku 1916.

Múzeum Anny Lesznai

Múzeum grófky z Nižného Hrušova, svetovej maliarky, spisovateľky a političky za Rakúsko - Uhorska. Múzeum sa nachádza v priestoroch secesného gazdovského domu, ktorý je súčasťou depozitu Aukčnej spoločnosti DARTE. Rodný kaštieľ umelkyne sa nachádza v Nižnom Hrušove, ale je v značne poškodenom a neobývateľnom stave. Artefakty z kaštieľa si po poprave jeho posledného obyvateľa fašistami (1944 - gróf Karol Garay - syn Anny Lesznai ) rozobrali tunajší obyvatelia, vďaka čomu ich bolo možné v priebehu rokov 1990 - 2016 získať späť odkúpením od sekundárnych majiteľov. Tie boli umiestnené do múzea našej rodáčky.

Prvý a posledný raz v živote v roku 1924 na Slovensku v rámci jubilejnej výstavy Kazinczyho spoločnosti v Košiciach vystavila svoje obrazy spisovateľka, výtvarníčka, insitná maliarka Anna Lesnai.