Pôvod slova „bojarin“: Bojarin (alebo bojar) je starý slovanský výraz pre šľachtica, veľmoža, zemana. Slovo pochádza z praslovanského boljarinъ, ktoré má korene v staroruských a balkánskych slovanských oblastiach. V Karpatoch sa používalo aj pre bohatého sedliaka alebo človeka s vyšším spoločenským postavením.
Význam názvu Bojarinov sad = sad patriaci bojarinovi, teda významnému človeku. Môže ísť o ovocný sad, ale aj o širšie označenie pozemku. Názov má stredoveký pôvod a naznačuje, že v tejto časti chotára mal majetok miestny zeman alebo bohatý gazda.
spoločné obecné územie, hranice medzi obcami, alebo miesto, kde sa stretávali chotáre. Názov označuje hraničné alebo spoločné pozemky, často menej kvalitné alebo menej využívané.
Pôvod slova „cisár“: Zo staronemeckého kaisar, latinského caesar. V Uhorsku sa používalo pre panovníka (najmä po roku 1526, keď bol kráľ zároveň cisárom).
Význam názvu: Cisárske = cisárske pozemky, teda: majetok štátu, pozemky patriace panovníkovi, alebo pôda, ktorá bola oslobodená od niektorých povinností. Názov vznikol najčastejšie v 18.–19. storočí, keď sa pozemky delili na zemianske, urbárske a cisárske.
Pôvod názvu: Od obce Čičava, ktorá má starý slovanský pôvod. Etymológia Čičavy nie je úplne istá, ale najčastejšie sa uvádza: od osobného mena Čiča, Čičo (bežné v karpatskom priestore), alebo od slova čiča = „malá vec“, „drobnosť“ (nárečovo).
Význam názvu: Čičavské = pozemky patriace k Čičave, alebo: pasienky, role či lúky, ktoré používali obyvatelia Čičavy, časti chotára smerom k Čičave.
Od praslovanského dolъ = dol, nížina. ➡️ „Nižšie položené miesta, údolia“. Doliny
Pôvod slova „dolina“: Praslovanské dolъ = dol, nížina, úval. Všetky slovanské jazyky majú podobný tvar: dolina, dol, dolinka.
Význam názvu: Doliny = nižšie položené miesta, často: úžľabiny medzi kopcami, úrodné nivy, alebo vlhké lúky. Názov patrí medzi najstaršie slovanské terénne pomenovania.
Dubina – miesto s dubovým porastom; praslovanské dǫbъ = dub.
Baňa – môže ísť o staré označenie pre lom, jamu, ťažbu kameňa alebo hliny. ➡️ „Dubový les nad lomom/ťažbou“.
Dubník - Od dub + prípona -ník (porast, miesto výskytu).
Tabla – starý výraz pre „diel, časť pozemku“, často v urbárskych zápisoch. Číslovanie znamená poradie v rámci rozdelenia chotára. „12./13. diel pozemkov“.
Od krstného mena Fero-František
Od hlina → hlinisko = miesto, kde sa ťažila hlina. ➡️ „Hlinisko, ílovitá pôda“.
Zdrobnenina od hora = kopec. ➡️ „Malý kopec“.
Od osobného mena Iliaš (variant Elias). ➡️ „Pozemok Iliaša“.
Hura – rusínske/slovenské nárečové „hora, kopec“.
Klebanská – pravdepodobne od klebany/klebanysť = farár, kňaz (z poľ. kleban). ➡️ „Farárov kopec“.
Od klin = úzky, dlhý pozemok v tvare klinu. ➡️ Typické pre stredoveké delenie polí.
Od kopať = vyklčované, vyčistené miesto. ➡️ „Vyklčované polia“.
Zadok – zadná časť pozemku.
Kormas – prezývka alebo rodové meno. ➡️ „Zadná časť pozemku patriaca Kormasovi“.
Nejasný pôvod. Možnosti: od mena Ladár (priezvisko v regióne existuje), od lada = úhor, neobrobená pôda. ➡️ Pravdepodobne „Ladárove pozemky“.
Čičavka – názov obce Čičava; môže byť aj hydronymum. „Priestor medzi dvoma časťami Čičavy“.
Od spálenisko = miesto po vypálení lesa alebo trávy. ➡️ „Vypálená plocha“.
Hliboká dráha – nárečovo „hlboká cesta, ryha, priesek“. ➡️ „Nad hlbokou cestou“.
Od kostol → nárečovo koscel. „Nad kostolom“.
Od osoby z obce Žeľava alebo rodu Žeľavských. ➡️ „Pozemok pri Žeľavského majetku“
Priestor pod výrazným dubom. „Pod dubom“.
Pod pozemkom Iliaša. „Pod Iliašovým majetkom“.
Priestor pod okrajom lesa. ➡️ „Pod lesom“.
Možné výklady: dlhé úzke pozemky → ako povrazy, miesto, kde sa vyrábali povrazy. ➡️ Pravdepodobnejšie „dlhé pásy polí“.
Les bližšie k obci. ➡️ „Predná časť lesa“.
Sádok = malý rybník, nádrž. ➡️ „Pri rybníčku“.
Novší názov po vybudovaní trate. ➡️ „Pri železnici“.
Možné pôvody: ružová pôda, ružové kvety (šípky, ruže), farba skál pri západe slnka. „Ružový kopec“.
1. Ako sa z Andreja stal „Sender“
V starších slovanských a rusínskych nárečiach existovali tieto posuny:
Andrej → Andriš → Sandriš → Sender
Ondrej → Ondriš → Sondriš → Sender
Mechanizmus je jednoduchý: Pridanie úvodného S- V nárečiach sa často pridávalo „s-“ pred mená (napr. Sondrej). Podobne ako Soták od Oták.
Zjednodušenie spoluhlások Sondrej → Sondriš → Sendriš → Sender.
Zánik koncovky -iš Typické pre prezývky a miestne názvy.
Takéto mená sú bežné v rusínsko-slovenskom pomedzí, najmä v Šariši, Zemplíne a Spiši.
2. Prečo by bola „Senderova debra“ spojená so sv. Ondrejom
Existujú tri možné vysvetlenia:
Miesto patrilo človeku menom Sender (Ondrej). Najčastejšie vysvetlenie. Miestne názvy typu Senderova debra vznikali podľa vlastníkov alebo gazdov.
V rokline bol kríž, kaplnka alebo hranica zasvätená sv. Ondrejovi. Svätý Ondrej bol veľmi populárny patrón v Karpatoch. Mnohé miesta nesú jeho meno nepriamo.
Ondrejské pasienky / Ondrejské role. V niektorých obciach sa pozemky delili podľa cirkevných sviatkov. „Senderova debra“ mohla byť časť, ktorá pripadla na Ondrejovský termín.
3. Historické paralely
V starých mapách a urbároch sa objavujú podobné tvary:
Sandor, Sander, Sender – ako prezývky pre Andreja.
Sendrej, Sendre, Sendraž – názvy obcí odvodené od Ondreja.
Svidník – Svidnička – Svidnička Senderova (v starých listinách).
Takže tvar Sender nie je nijaký výmysel, ale reálny starý variant mena Ondrej.
Záver
Výklad, že Sender = Svätý Andrej/Ondrej, je jazykovo aj historicky podložený. Najpravdepodobnejšie ide o: „Senderova debra“ = roklina patriaca Ondrejovi (Andrejovi) alebo miesto spojené s kultom sv. Ondreja.
Les v strede medzi dvoma časťami chotára. ➡️ „Stredná časť lesa“.
Od stráň = svah. „Malé svahy“.
Potok, ktorý tečie len sezónne. „Vysychajúci potok“.
Šibeňa – nárečový tvar od šibenica.
Hura – kopec. „Šibeničný kopec“.
Pozemky patriace škole alebo učiteľovi.
Pravdepodobne od šnic = rez, výsek, priesek. „Vysekaný pás lesa“.
Od topoľ → topoliný. ➡️ „Topoľový háj“.
Les patriaci urbáru (spoločenstvu poddaných). ➡️ „Spoločný les“.
Od vinohrad. „Malé vinohrady“.
Drik – nárečovo „kmeň, hrubý strom“, prípadne „hrana, okraj“. ➡️ „Za hrubým stromom / za hranou“.
Za kopcom, za lesom. ➡️ „Za horou“.
Oblasť = časť chotára. ➡️ „Za tou časťou chotára“.
Dva možné pôvody:
od zelie = kapusta, zelenina → miesto, kde sa pestovalo,
od želiar = bezzemok, podželiar. ➡️ Pravdepodobnejšie „záhumienky želiarov“.
Tieto patria medzi najstaršie. Ľudia pomenúvali miesta podľa toho, čo videli.
Hory, kopce, svahy
Šibeničná hora, Šibeňa hura, Ružová hora – hora = kopec, vyvýšenina.
Klebanska hura – hura je rusínsky/lokálny výraz pre kopec.
Stráničky – od stráň, teda svahovitý terén.
Stredný les, Predný les, Urbársky les – pomenovanie podľa polohy v rámci lesa.
Doly, údolia, rokliny
Doliny – všeobecný názov pre nižšie položené miesta.
Senderova debra, Nad Senderovu debru – debra = roklina, strž (slovanský pôvod).
Nad hliboku drahu – hliboká dráha = hlboká cesta, ryha, priesek.
Voda, potoky
Suchý potok – potok, ktorý tečie len sezónne alebo vysychá.
Pri sádku – sádok = malá vodná nádrž, rybník.
Stromy a porasty
Dubník, Pod dubom, Dubina nad baňou – od dub, veľmi starý slovanský koreň.
Hliniská – od hlina, miesto s ílovitou pôdou.
Topolina – od topoľ.
Poľnohospodárstvo
Viničky – miesto s vinohradmi.
Hrnčiarske – pôda vhodná na hlinu pre hrnčiarov alebo miesto, kde bývali hrnčiari.
Veľmi časté v Karpatoch. Názov vznikol podľa vlastníka, gazdu alebo rodiny.
Ferovo – podľa osoby menom Fero.
Iliašovo, Pod Iliašovým – podľa osoby Iliaš.
Kormasov zadok – zadok = zadná časť pozemku; Kormas je pravdepodobne prezývka.
Od Žeľavského – podľa človeka z obce Žeľava alebo rodu Žeľavských.
Senderova debra – Sender je staré meno alebo prezývka.
Šibenice – miesto, kde kedysi stávala obecná šibenica (takéto názvy sú v SR bežné).
Povrazy – môže súvisieť s výrobou povrazov alebo s tvarom pozemkov (dlhé pásy).
Pri železnici – novší názov, vznik po vybudovaní trate.
Chotárne – chotár = hranica obce, spoločné pozemky.
Urbársky les – les patriaci urbáru (spoločenstvu vlastníkov).
Za horou, Za oblasťou, Za drikom – za = za niečím, za hranicou.
Pod lesom, Pod dubom – pod = pod niečím.
Nad koscelom – nad kostolom.
Na spáenisku – pravdepodobne na spálenisku = miesto po požiari alebo vypaľovaní lesa.
Predný les – bližší k obci.
Stredný les – v strede medzi dvoma inými časťami.
Niektoré názvy môžu mať karpatsko-rusínske, poľské, maďarské alebo staro-slovanské korene:
Šnicirka – môže byť rusínske slovo (možno od šnic = rez, výsek).
Ladarové – nejasné, môže byť od mena Ladár alebo od slova lada (úhor, neobrobená pôda).
Zeliarske – od zelie (kapusta, zelenina) alebo želiar (bezzemok).
Kliny – úzke pozemky v tvare klinov.
Tieto patria medzi najstaršie a najčastejšie.
Predný / Stredný
Predný les, Stredný les
Pôvod: praslovanské prědъ (vpredu), sredъ (v strede).
Význam: označujú polohu v rámci väčšieho celku (lesa, chotára).
Nad / Pod
Nad koscelom, Nad Senderovu debru, Pod dubom, Pod lesom, Pod Iliašovým
Pôvod: praslovanské nadъ, podъ.
Význam: presná poloha v teréne, veľmi staré názvy, často už v 13.–15. storočí.
Sender je vraj od slova svätý Andrej/Ondrej
Poznámka: Mnoho názvov je ešte možné doplniť podľa historických máp a dokumentov.
Viac informácií: