49. Vodný hrad a opevnenie

V skutočnosti hradby ohraničovali priestor v dĺžke asi 800 m zo severu na juh a v šírke 400 m z východu na západ. Za tento fakt sa prihovára aj to, že maďarský kostol spolu s kláštorom v severnej časti mesta bol určite v chránenom priestore opevnenia, podobne ako samotný hrad (neskôr kaštieľ) v južnej časti. Južná časť opevnenia sa nachádzala niekde v priestore od Čačkovho pohostinstva a na druhej strane v okolí súdu. Ak bola za hradbami vodná priekopa, tak určite poznačila terén na mnoho desaťročí. Aj dnes je táto oblasť v južnej časti medzi Rázusovou a Hlavnou ulicou (dnes Štefánikova) barinatá s vysokou hladinou spodnej vody. Východná časť opevnenia pokračovala cez Ulicu slobody (Hrunok) povyše budovy dnešného MsÚ až ku kostolu. Túto časť, podobne ako znaky po vodnej priekope, lokalizoval v roku 1978 Imrich I. Szeghy spolu so St. Ferencom. Ďalším faktom, ktorý podporuje toto tvrdenie je, že na Nypoortovej rytine z roku 1686 sa za hradbami nenachádzajú žiadne domy. Vráťme sa však k Forgáchovcom a samotnému vodnému hradu, neskôr kaštieľu.

Gróf András Forgách zomrel vo Vranove 11. 1. 1683 ako 38-ročný. Bol synom Štefana a Kataríny Forgách de Ghymes a Gacs.

• Otec: István Forgách de Ghymes et Gács (? − 1651)

• Matka: Katalin Forgách de Ghymes et Gács (Kapy de Kapivár)

• (? − 1673)

• Manželka: Krisztina Homonnai Drugeth (Drugeth de Homonna) (1655 −1691)

• Syn: Pál Forgách de Ghymes et Gács (1677 − 1746)

História vodného hradu a opevnenia

Roku 1472 dostala rodina Rozgonyovcov povolenie od kráľa Mateja opevniť svoje vranovské sídlo. Listina pochádza zo 7. 4. 1472 a uvádza sa v nej podmienka, že pri budovaní opevnenia nespôsobia ľudia v okolitej krajine žiadne škody.

Od tých čias sa spomína ako Vranovský hrad. V 1520 je jeho majiteľom Andrej Báthory, v roku 1568 už Barkóczy a Nadasdy a v roku 1617 popri Bathoryovcoch aj Drugetovci.

Ďalším zdrojom o stave hradu vo Vranove je Urbárny súpis z 24. 7. 1721, ktorý medzi iným opisuje obnovenú východnú časť hradu: „Nachádzajú sa tam dve spálne, kuchyňa je zanedbaná, vedľa vstupnej brány je malá miestnosť, špajza. K bytu patrí pivnica. Súčasťou stavby sú klenuté, čiastočne zrubové konštrukcie.“

V roku 1778 prudké zemetrasenie zničilo zvyšky vodného hradu a mestského opevnenia. Zo zrúcanín si Forgáchovci postavili kaštieľ. Zachované pivnice ešte dlho slúžili mestu ako sklad vína.

Michal Okáľ na sklonku svojho života pomáhal v kaštieli. Nosil drevo a kúril v kanceláriach, chodil pre poštu pracoval vo vínnych pivniciach.

Hovorilo sa, že pivnice boli spojené s podzemnou chodbou, ktorá viedla do kostola a na hrad Čičva...

Kaštieľ bol zbúraný v roku 1987.

V roku 1994 Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo túto archeologickú lokalitu za kultúrnu pamiatku.

Národná kultúrna pamiatka č. NKP 10773/0. Lokalita: Vranov nad Topľou, Daxnerova ul. Súpisné číslo objektu: 88 Orientačné číslo objektu: 3.

Nálezy pri archeologickom prieskume podzemných chodieb v priestore terajšieho gymnázia. Výskum robil.acheolog P. Simčík zo poločnosti Triglav.