Juraj Macák, kňaz a archeológ

Juraj Macák sa narodil 11. apríla 1909 v Myslave (časť Košíc). Po maturite v seminári ho biskup Jozef Čársky poslal študovať teológiu na Karlovu univerzitu do Prahy. Ešte ani nestihol dokončiť vysokú školu a musel narukovať. Ako vysokoškoláka ho poslali na dôstojnícku školu. Sen stať sa kňazom sa mu splnil 10. februára 1935. Svoju službu začal v Trebišove, kde sa venoval najmä mládeži. Neskôr prešiel do Košíc a po maďarskej okupácii bol preložený do Valalikov ako prvý slovenský kňaz. Od roku 1947 bol dekanom.

V Kamenici nad Cirochou ho zastihol komunistický prevrat. V roku 1950 vyvrcholili útoky novej komunistickej moci proti cirkvi. Dostal sa do väzenia. Prešiel siedmimi väznicami: Nováky, Plzeň, Ilava, Mučeníky, Prešov, Mladá Boleslav a Humenné. V Ilave sa Juraj Macák zoznámil s významným slovenským archeológom, profesorom Vojtechom Budinským-Kričkom, čo predznamenalo jeho budúcu bohatú archeologickú činnosť.1

Po návrate z väzenia pracoval štyri roky na píle. Potom pôsobil ako kňaz v Šarišských Dravciach, neskôr v Brehove na Zemplíne, kde sa ako externý spolupracovník profesora Budinského-Kričku začal venovať archeológii. Pokračoval v tom aj po preložení do Michalka, celých 21 rokov. Počas svojho pôsobenia vo farnosti Michalok objavil desiatky nových archeologických lokalít v oblasti horného Zemplína, pričom Komárany právom patria medzi kľúčové lokality pravekej i včasnostredovekej sídliskovej štruktúry údolia Tople. Komárany sa stali archeologicky známou lokalitou v roku 1972, kedy tu urobil prvý povrchový prieskum v polohe Luckovo, napravo od cesty Komárany – Jastrabie, južne od Lipovej.

Poznanie archeologických súvislostí najstaršieho osídlenia územia Komáran je nerozlučne späté práve s jeho menom. Na základe nálezov keramiky a kamennej industrie datuje sídlisko v Komáranoch do viacerých období – mladšej doby kamennej (4. tisícročie pred Kristom), doby bronzovej (2. polovica 2. tisícročia pred Kristom) a veľkomoravského obdobia (9. storočie). O väčšom rozsahu osídlenia v mladšej dobe kamennej svedčí dálší nález, kamenná ryodacitová sekerka lichobežníkovitého tvaru, nájdená v roku 1979 na návrší severovýchodne od obce. Prvý zisťovací výskum sa uskutočnil v Komáranoch v roku 1973, kedy v polohe Vyšňa roveň odkryl slovanský sídliskový objekt, dálší hlbokou orbou narušený objekt bol preskúmaný v roku 1980.

O výsledkoch prieskumu, ktorý opakoval aj v dalších rokoch tiež v polohe Vyšňa roveň, informoval univerzitného profesora Vojtecha Budinského-Kričku, zakladateľa modernej slovenskej archeológie. Ten v roku 1980 podáva v odbornej literatúre prvú správu o Komáranoch. Na základe nálezov keramiky a kamennej industrie datuje sídlisko v Komáranoch do viacerých období – mladšej doby kamennej (4. tisícročie pred Kristom), doby bronzovej (2. polovica 2. tisícročia pred Kristom) a veľkomoravského obdobia (9. storočie). Preskúmal celý vranovský región a mnoho lokalít, ktoré sú dnes už nenávratne zničené. Vo svojej publikácii Východné Slovensko v dobe veľkomoravskej na strane 143 uvádza vo Vranove už v 13. storočí existenciu kostola minoritov a Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol vybudovaný na starších základoch.