Cyril Svetozár Daxner sa narodil 20. júla 1904 v Tisovci. Už v detstve prejavoval záujem o národné veci. Maturoval na Gymnáziu v Turčianskom sv. Martine a pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré ukončil roku 1931. Po získaní doktorátu z práva pracoval aj ako redaktor Národných novín v Martine.
Eva Daxnerová - vyštudovala lekársku fakultu v Prahe, stala lekárkou na infekčnom oddelení v Košiciach v nemocnici Rastislavova. Nikdy nebola vydatá a nemala deti. Zomrela na infarkt v roku 1989
Cyril Daxner ml. – pracoval na strednom odbornom učilišti VSŽ v Šaci ako majster. Oženil sa s Máriou Potančokovou, mali dve deti Jarmilu a Mareka. Zomrel na infarkt v Košiciach v roku 1991.
Ivan Daxner – pracoval ako robotník v magnezitke a vo VSŽ Košice. Oženil sa s Boženou Šubovičovou, mali dcéru Ivanu. Zomrel na zlyhanie pľúc alebo infarkt v Košiciach v roku 1998.
Štefan Daxner – oženil sa s pani Gordanou Daxnerovou. Žil v Žiline. Deti nemali. Ale po smrti brata, Ivana, si zobrali do pestúnskej starostlivosti neter Ivanu, ktorá následne ostala žiť v Žiline, ukončila strednú školu a začala pracovať. Má dve deti. Presnejšie informácie nevieme. Štefan zomrel po krátkej, ale ťažkej chorobe v Žiline.
Manželka Xénia Daxnerová, rodená Daxnerová - za svoj život, po vojne, pracovala ako učiteľka v školách, nakoniec pracovala v Košiciach v Technickom múzeu. Bola vydatá za Cyrila Daxnera, mali 4 deti. Zomrela vo vysokom veku 92 rokov, v 1999, v Žiline.
Po smrti syna Ivana sa na sklonku života o ňu postarali syn Štefan Daxner s manželkou Gordanou Daxnerovou v Žiline.
Je pochovaná v Košiciach v urnovom háji v krematóriu spolu s jej dcérou Evou a synom Ivanom.
Xénia ovládala viacero jazykov, taktiež vyučovala na školách jazyky a prírodné vedy či umenie. V Košiciach bývala v byte spolu s Ivanom a Evou. Eva značnú časť svojho života venovala starostlivosti o svoju mamu Xéniu za pomoci bratov.
V aktívnej účasti v bojoch počas Malej vojny (1939), v organizácií SNP na východnom Slovensku a v kultúrnej i cirkevnej stope, ktorú zanechal v hornozemplínskej oblasti. Vojenskú prezenčnú službu totiž vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou. Po zložení advokátskej skúšky si tu v roku 1934 otvoril kanceláriu.
Cyril Daxner bol známy originálnymi názormi, spoločenským, cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou obyčajným ľuďom. Všímal si aj európske politické dianie, čomu mu napomáhali jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinu a nemčinu.
Cyril Daxner nepatril k žiadnemu politickému zoskupeniu a jeho jedinou prioritou bola obrana národných práv Slovákov. Bol jednoznačne proti nacizmu a pangermanizmu.
Starý otec Štefan Marko Daxner de Tótzabar (1822 – 1891) bol spoluzakladateľ Matice slovenskej, jeden z predstaviteľov Slovenského povstania 1848 – 1849 a tvorca politického programu aktuálneho až do roku 1918. Zapísal sa do dejín ako obranca Evanjelickej cirkvi a. v. pred maďarizáciou na Gemeri a Honte.
Najbližší príbuzní:
Rodičia: Ivan Štefan Daxner a Ľudmila Mária Žofia Daxnerová
Manželka: Xénia Daxnerová
Deti: Eva Daxnerová; Cyril Daxner; Ivan Daxner a Štefan Daxner
Súrodenci: Štefan Daxner; Viera Paulína Bukvová; JUDr. Igor Daxner; Vladimír Milan Daxner a Ivan Daxner
Advokát vo Vranove nad Topľou od roku 1934. Jeden z organizátorov odboja na východnom Slovenku. Všestranne sa venoval podpore partizánskeho hnutia. Udržiaval styk s partizánskym zväzkom Čapajev, Pugačov, podstatne prispel k založeniu Vranovskej partizánskej skupiny. V apríli 1944 bol zatknutý, väznený v Ilave a Bratislave, od februára 1945 v Mathausene odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím a zakrátko zomrel. V centre mesta Vranov nad Topľou bola v roku 1964 odhalená pamätná tabuľa na dome, kde žil a pracoval.
V roku 2015 bola odhalená jeho bronzová busta pred evanjelickým Kostolom a. v. Ducha Svätého vo Vranove nad Topľou. Jeho pamiatku si uctila Slovenská advokátska komora, Matica slovenská a Evanjelická cirkev a. v. článkami venovanými jeho životu a odkazu.
Ďakujeme Cyrilovi Melničákovi za možnosť použiť popis osobnosti z jeho publikácie Osobnosti Vranova a blízkeho okolia – príbehy a tragické osudy Vranovčanov (2026). Ide o výber z danej publikácie.